Potrebujeme socialistický radikalizmus, nie liberálny radikalizmus!

Moja kritika liberálnej agendy nevychádza z konzervatívnych pozícií. Napísal som niekoľko filozofických kníh o sociálnom liberalizme a neomarxizme a podporujem postmodernú agendu, vrátane menšinových práv LGBTI komunity. Ale všímam si, že postmaterialistické témy sa dostali do popredia ľavicových strán, často na úkor tradičných sociálno-ekonomických tém. A to je strategická chyba, na ktorú dnes dopláca ľavica v celej Európe. Strácame tradičných voličov z robotníckej triedy a vo volatívnej strednej triede nedokážeme nájsť stabilnú náhradu – napokon, liberálny mestský volič svoj hlas nakoniec hodí Zeleným alebo pravici.

Som ľavičiar preto, že bojujem za sociálne práva pracujúcich, za väčšiu sociálnu rovnosť, za sociálny štát, za ekonomickú demokraciu. Ekonomickú ľavicu považujem za silnejšiu prioritu ako kultúrnu ľavicu. V čase neoliberálnych reforiem, ktoré v ostatných tridsiatich rokov valcujú sociálne kompromisy všade v Európe, je pre ľavicu nevyhnutné, aby sa vrátila k radikálnym ekonomickým požiadavkám a tie by mala povýšiť nad všetko ostatné. Skrátka, ľavica potrebuje oveľa viac nie kultúrno-liberálneho, ale sociálno-ekonomického radikalizmu.

Boj proti kapitálu, nie boj proti robotníkom!

Slovensko je krajinou, kde iný postup ani ľavica zvoliť nemôže. Ak by sa koncentrovala na kultúrno-etickú liberálnu agendu, jej volebný zisk by možno nestačil ani na vstup do parlamentu. Stredoeurópsky región je tradičnejší a konzervatívnejší v porovnaní so severozápadnou Európou. Áno, postupne to treba meniť. Ale to sa nedá, ak si odcudzíme našich tradičných voličov, ktorými sú chudobní pracujúci ľudia z dedín a menších miest. Sociálna demokracia sa vždy opierala o ľudí práce, ktorí mali často konzervatívnejšie a autoritatívnejšie predstavy o politike. Opovrhovať týmito ľuďmi je cesta do pekla. Historickou úlohou ľavice je predsa boj proti kapitálu, nie boj proti robotníkom!

Už dnes vidíme, že tento druh elektorátu kradne ľavicovým stranám nastupujúca krajná pravica. Ale ako je možné, že sme si nechali ukradnúť tému antikapitalizmu a alterglobalizmu?! Ako je možné, že sa nevieme jasne ohradiť voči neoliberálnej politike škrtania, ktorá decimuje, povedzme, Grécko?! Ako je možné, že sa nevieme jasne ohradiť voči obchodným a investičným dohodám, ako sú CETA a TTIP, ktoré môžu rozložiť náš európsky sociálny a zelený model?!