Peter Juza: Predčasné voľby prezidenta v Kazachstane – status quo

22.11.2022 11:15 | Komentář

Ak siahneme po nesmrteľnej knihe profesora Oskara Krejčího Nová kniha o voľbách, s neprekonateľným množstvom a kvalitou zdrojov a použitej literatúry, tak sa o.i. dočítame, že voľby sú „…sviatkom demokracie…“ Ale aj to, že „…voľby sú podobou kolektívneho rozhodovanie založeného na individuálnom výbere…“ a že „…voľby sú neoddeliteľnou súčasťou demokracie….“[1]

Peter Juza: Predčasné voľby prezidenta v Kazachstane – status quo
Foto: archiv
Popisek: Peter Juza

Takže – počas nedele 20. novembra 2022, keď si Slovensko užívalo vrchol víkendu a muselo trpieť organizovanú mediálnu dezinterpretáciu (prepisovanie) najnovších slovenských dejín, v Kazachstane sa konali predčasné prezidentské voľby.

juza

Priebežné informovanie o voľbách prezidenta Kazachstanu. Foto: www. kazpravda.kz

Po januári 2022 sa v krajine, ktorej štátnosť bola ohrozená, pod taktovkou doterajšieho prezidenta krajiny Kasyma-Žomarta Tokajeva začali zmeny a nové dynamické politické procesy. Konkrétnejšie: Sám prezident, čo je na Slovensku nevídané a neslýchané, inicioval referendum o zmene Ústavy Kazachstanu a o predčasných prezidentských voľbách s cieľom, aby došlo k buď potvrdeniu (alebo nepotvrdeniu) jeho prezidentského inovačného mandátu.

V rámci desiatky zmien Ústavy Kazachstanu, potvrdenej referendom – opäť fenomén (referendum), ktorý na Slovensku dehonestujú plagiátorské a mentálne nekompetentné elity – sa dnes už hovorí o mandáte prezidenta v Kazachstane na jedno volebné obdobie s dĺžkou sedem rokov.

Ono totiž, z teoretického pohľadu, vo fungujúcich demokraciách nahrádzajú voľby revolúciu, pretože sa ich prostredníctvom môžu presadiť tie názory verejnosti, ktoré sú v rozpore so záujmami vládnucej skupiny. Voľby tak sú mimo iného nástrojom obrany práv ľudu pred zvoľou elity a jedným z dôležitých spôsobov večného znovuvytvárania rovnováhy záujmov v spoločnosti.

Počas volieb, na ktorých sa Kasym-Žomart Tokajev zúčastnil, novinárom vo volebnej miestnosti povedal: „…dnes je historický deň pre Kazachstan. Dnes volíme svoju svoju budúcnosť. Tento rok bol ťažký, ale náš národ sa zjednotil a prekonal všetky ťažkosti…“

Čo povedal exit poll

Podľa zverejnených informácii, resp. výsledkov tretieho exit pollu (21. novembra 2022), ktorý realizoval kazašský inštitút, doterajší prezident Kasym-Žomart Tokajev získal 82,02 % voličských hlasov.

Ostatní protikandidáti[2] sa pohybovali v rámci exit pollu v diapazóne od 3,68 % (Žiguli Dajtarbev) do 2,24 % pre Saltanata Tursynbekova.[3]

Šancu, zúčastniť sa na voľbách a hlasovať „proti všetkým“ (takúto šancu na Slovensku nemáte), využilo (opäť podľa exit pollu) 4,22 % voličov.

Volebná účasť

Po skončení aktu volieb, čo bolo v nedeľu 20. novembra 2022 o 20,00 miestneho času Ústredná volebná komisia Kazachstanu ohlásila predbežnú účasť kazašských voličova na predčasných voľbách prezidenta Kazašskej republiky.

Volebné právo v krajine v danom okamžiku malo 11,9 mil. oprávnených voličov, pričom na voľbách sa zúčastnilo a svoje právo využilo 8,2 mil. voličov, t.j. 69,31 %. Doplňme, že v ostatých komunálnych voľbách na Slovensku bola volebná účasť 46,1 %, v prezidentských voľbách 2019 dosiahla 48,74 % v prvom kole a 41,79 % v druhom).[4]

Mestá – iný svet

Teritoriálne bola účasť vo voľbách vyrovnaná (viď tabuľka), ale za pozornosť stoja najmä kazašské megapolisy, teda mestá republikového významu.

Šymkent so svojou uzbeckou podstatou nemohol dať viac, preto je skoro 60 percent pre prezidenta s kazašskou podstatou dobrý výsledok.

Astana je mestom, kde projekt exprezidenta N. Nazarbajeva – deruralizácia a nafúknutie megapolisu – dosiahol technický vrchol. Ten vrchol, keď spoločenské vedomie nepostihlo zmenu ľudského statusu (deruralizovaný mešťan)sa prejavilo aj v tom, že polovica astaninsko-mestských voličov neprišla k urnám. Nie z protestu, ale len preto, že ešte neprežuli zmenu z dedinčana veľkomešťan!

Najväčšou neznámou týchto volieb, ako aj priestorom na skúmanie, je volebná (ne)účasť v Almaty. Táto pôvodne cársko-ruská vojenská pevnosť (Vernyj), neskôr hlavné mesto sovietskeho a nezávislého Kazachstanu (Alma-Ata), sa začiatkom roku 2020, už ako Almaty, stala miestom, kde sa sústredil pokus o farebnú revolúciu a je ekonomickým centrom krajiny.

Minimálna volebná účasť je okrem iného aj reakciou na to, resp. vyjadrením toho, že denazarbajevizácia je chabá, ale aj to, že opäť – megapolis – si žije svojím životom, ktorý nie je totožný s tým, čo chce ostatná krajina.

Je to podobné ako na Slovensku. V Bratislave sa diskutuje o teplárni a v Kútoch, či Šaštíne o niečom inom.

Voľby 2022

Dôležité je všimnúť si, že de facto (de iure si ešte treba počkať) novozvolený prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev sa dokázal aj v napätom predvolebnom období v rámci možností vymedziť voči svojmu najväčšiemu spojencovi – Rusku, ale dvere nezabuchol. Pritom podporil zmeny v Číne a privítal turkické oživenie v priestore Strednej Ázie. Je to jednoducho diplomat par excellence a nie plagiátor…

Oficiálne výsledky volieb vyhlási podľa zákona Ústredná volebná komisia Kazachstanu 22. novembra 2022.[5] V tejto chvíli je však jasné, že (staro)novým prezidentom Kazachstanu sa z vôle ľudu, ale len na jedno volebné obdobie, 7 rokov, stane, resp. stal najväčší favorit: Kasym-Žomart Tokajev.

Juza

Prezident Kazachstánu K.-Ž. Tokajev a autor textu (vpravo). Foto achiv autora

Inak, k volebnému víťazstvu mu už blahoželali lídri z Pekingu, Moskvy, Taškentu, Biškeku… možno – nečakajúc na oficiálne potvrdenie percent – tak môžeme urobiť aj my na stránkach SLOVA.

Prehľad volebnej účasti podľa oblastí Kazachstanu:

tabulka

(Autor je vysokoškolský učitel; publikováno se svolením autora)

Poznámky:
[1] KREJČI, O.: Nová kniha o volbách, Praha, 2006, ISBN 80-86946-01-0.
[2] Celkom kandidovalo šesť kandidátov.
[3] ZDE
[4] ZDE
[5] ZDE

Tento článek je uzamčen

Po kliknutí na tlačítko "odemknout" Vám zobrazíme odpovídající možnosti pro odemčení a případnému sdílení článku.

Přidejte si PL do svých oblíbených zdrojů na Google Zprávy. Děkujeme.

reklama

autor: PV

Ing. Zuzana Ožanová byl položen dotaz

náměstci

Dobrý den, nemyslíte, že není problém jen v počtu náměstků, ale celkově? Nač potřebujeme tolik ministrů, ale třeba i zákonodárců? Já myslím, že kdyby jich bylo třeba o 1/3 míň, klidně i o polovinu, nic by se nestalo. A vůbec nač je třeba tolik úředníků, poradců a bůh ví koho ještě? Není tohle cesta,...

Odpověď na tento dotaz zajímá celkem čtenářů:


Tato diskuse je již dostupná pouze pro předplatitele.

Další články z rubriky

Jaroslav Pešta: Farma lobby vydělává na chronicky nemocných, míní Robert Kennedy Jr.

14:50 Jaroslav Pešta: Farma lobby vydělává na chronicky nemocných, míní Robert Kennedy Jr.

„Lidé si musí uvědomit, že čtyři společnosti, které vyrábějí všech 72 vakcín (pro očkování děti v US…