Problém úpadku komunistického hnutia nespôsobil Vzdor – strana práce. Ale bola to práve KSS svojou politikou. Tento úpadok započal vstupom KSS do NRSR. Mnohí členovia túto skutočnosť v tej dobe prijali z nadšením. vtedy si ešte neuvedomovali, že po nečakanom vzostupe bude nasledovať dlhotrvajúci pád. Keď vtedajší ústredný tajomník Ladislav Jača, chodil pred referendom o vstupe do EU po Bratislave bok po boku, s predstaviteľmi HZDS, KDH, SDKÚ a ďalších parlamentných strán a spolu s nimi presviedčal o potrebe podporiť v referende vstup SR do EÚ, tak mnohým voličom KSS sa urobilo z toho zle. Aby politická strana, ktorá chce odstrániť kapitalizmus, pobehovala po Bratislave s buržoáznymi politickými stranami a podporovala ich záujmy? Už vtedy sa v KSS začala dvíhať vlna nespokojnosti s takouto orientáciou. K tomu sa pridala nespokojnosť s hlasovaniami poslancov NRSR za KSS. Vedenie strany však nechcelo počúvať kritiku a všetkých členov ktorí si dovolili mať kritický postoj voči politike vedenia strany reprezentovanej najmä vtedajším predsedom Jozefom Ševcom a ústredným tajomníkom Ladislavom Jačom, nekompromisne vytláčalo mimo KSS. Najskôr bolo títo kritici očierňovani a ohováraní a neskôr v rámci možnosti vylúčení z KSS. Prípadne im boli zrušené celé organizácie. Bol to začiatok rozkladu KSS, ktorý sa každým rokom prehlboval. Niektorí naivne verili, že odchodom starého vedenia a nástupom Jozefa Hrdličku na post predsedu, sa situácia zmení k lepšiemu.
Nestalo sa tak. Prounijná politika KSS pokračovala a s ňou pokračoval aj oportunizmus a revizionizmus. Tento vývoj spôsoboval neustále vnútorné konflikty a tápanie v ideologických bažinách v ktorých KSS uviazla.
Už krátko po tom ako sa KSS priklonila a aktívne sa zapojila do podpory vstupu SR do EU, sa začali v KSS organizovať aj skutočný marxisti. Boli však výrazne roztrieštení a trvalo to nejaký čas kým sa začali aktívne organizovať. Prvou lastovičkou bola platforma ” Komunisti v KSS”, neskôr to bola skupina kritikov z celého slovenska ktorá vytvorila, “Klub za demokratizáciu vnútrostraníckeho života” a pri tom zároveň vznikol vnútrostranícky časopis Avantgarda ktorý sa snažil viesť diskusiu na ideologickej platforme a na jasných a konkrétnych príkladoch poukazovať na odklon KSS od marxisticko leninskej filozofie. Náslene to bol vznik občianskeho združenia: “Spoločnosť vedeckého komunizmu”
Všetky tieto snahy smerovali k tomu aby sa situácia v KSS zmenila a aby sa z KSS znovu stala revolučná politická strana ktorá bude hájiť oprávnené záujmy proletariátu.
Bolo to však v tom čase veľmi naivné. Jednak preto, že v situácii keď komunistickú stranu ovládne oportunizmus, tak už niet záchrany a takýto boj je zbytočný. A naivné to bolo tiež preto, lebo marxisti v KSS i mimo nej sa nedokázali zjednotiť. Väčšinou jednotlivo, alebo v malých skupinkách viedli zápas o záchranu KSS, no v skutočnosti bojovali iba o udržanie sa v tejto strane pretože tlak na ich odchod bol enormný.
Tento vnútorný zápas trval približne 10 rokov a vedeniu KSS sa postupne darilo vytláčať všetkých kritikov vedenia von zo strany. Poslednou kvapkou bola snaha o vylúčenie S. Pirošíka a M. Pomajdíka ako čelných predstaviteľov mládežníckej organizácie SZM z komunistickej strany.
Možno práve táto posledná kvapka rozhýbala vody komunistického hnutia a vývoj nás všetkých postavil pred hotové rozhodnutie, kde sme mali iba dve možnosti. Buď nechať všetko tak a vzdať sa pretože v KSS už nebol takmer žiaden priestor na naše názory, alebo zabojovať a položiť základ nového revolučného komunistického hnutia.
Vybrali sme si tú druhú možnosť a sme presvedčení, že sme sa rozhodli správne.
Preto diskusie o zbližovaní sa s KSS považujeme za zbytočné a nepodstatné. Naša strana sa takýmito diskusiami nebude zaoberať, pretože táto téma je pre nás už uzatvorená.
Chceme však ešte raz veľmi otvorene a zrozumiteľne povedať, že návrat do KSS alebo úzka spolupráca s touto stranou su pre nás neprijateľné. Práve preto, že by sme sa zasa vrátili do nekonečných sporov a zápasov a do toho istého priestoru v ktorom sme 10 rokov zápasili o iné smerovanie KSS. Dnes sme sa tohoto všetkého zbavili a robíme našu politiku s presvedčenia. Založili sme jednotnú politickú stranu a postavili nové základy. Vrátiť sa sa späť by znamenalo vrátiť sa 10 rokov do zadu a znova si prechádzať tým istým vývojom ktorým sme si už raz prešli. A našim cieľom je isť dopredu a nie 10 rokov dozadu . Aby sme zlepšili dosahovali naše ciele, tak za prvoradé považujeme spájanie sa s vykorisťovanými. Spájanie sa s inými politickými stranami v domnienke, že 0+0=1 je pre nás až druhoradé.
Toto nieje o žiadnej ješitnosti, toto nieje o žiadnej osobnej averzii, toto nieje o osobách. Toto je o ideologickom smerovaní a programe.
Medzi Vzdorom – stranou práce a KSS su zásadné a neprekonateľné rozdiely. Zjednocovanie sa z KSS by bolo niečo rovnako nezmyselné ako zjednocovanie sa so Smerom.
Každá zo strán má svoju cestu po ktorej kráča a tie cesty sa výrazne rozchádzajú.
ÚR VZDOR Strana práce
