Ladislav Žák: Slovensko, náš vzor…

31.03.2014 16:05 | Zprávy

Až příliš často v poslední době zaznívají od našich nových vládních i parlamentních činitelů slova na téma následováníhodného počínání jejich slovenských kolegů pod poněkud vyčpělým heslem „Slovensko, náš vzor…“

Ladislav Žák: Slovensko, náš vzor…
Foto: Hans Štembera
Popisek: Prezidentský palác v Bratislavě, sídlo slovenské hlavy státu

Nechci se uchylovat a také se neuchýlím k laciným replikám na téma: „…tak nám prosím vysvětlete, proč tolik Slováků opouští svou vlast, a to dokonce natrvalo, a proč jich je tolik i v české republice, tedy zemi, která se od nich má učit…“ Nejsem proti učení, ostatně moje příjmení je v tomto smyslu takové malé „nomen omen“, ale vždy si rád poslechnu názory přímo od pramene, nejlépe v delší kontinuitě a nepoplatné politickým zájmům nebo dokonce politické moci. Chci potvrdit, že na Slovensku se rodí celá řada výborných nápadů, ale jsou díky celé řadě rozdílů ve společenském, ekonomickém i politickém kontextu jen obtížně bezezbytku přenositelné do našeho domácího prostředí.

Doporučuji proto všem čtenářům portálu Vaše věc aby se podívali na stránky www.hospodarskyklub.sk. Jde o website Nezavislého ekonomického fóra - Hospodárského klubu, který má již více než dvacetiletou historii a tvoří jej celá řada významných slovenských i zahraničních osobností…

Jako ukázku přikládám výroční zprávu správce NEF Petra Kasalovského přednesenou na XIII. valném shromáždění Hospodárského klubu dne 27. března 2014. Myslím, že je pěkným obrázkem toho, že všude je chleba odvou kůrkách a na obou stranách řeky Moravy hledáme řadu odpovědí, a to dokonce na podobné otázky… Tou největší chybou, alespoň podle mého názoru, je ta skutečnost, že tyto odpovědi nehledáme společně…

Vážené zhromaždenie ! Dámy a páni, Excelencie, priatelia !

Mám tú česť otvoriť XIII. valné zhromaždenie v 21. roku nášho združenia. Schádzame sa po 15-tich mesiacoch preto, lebo som presvedčený, že dozrel čas na prebudenie sa z tzv. spoločenského pokoja. Svet beží ďalej a my sa dozvedáme, že úspešné nemecké podniky zavádzajú participačné prvky do svojej činnosti a tým prinášajú novú podnikovú kultúru v podobe tzv. rýnskeho kapitalizmu, pred ktorým majú strach hlavne americké korporácie. Naše poznatky z diskusie o charaktere súčasnej krízy a stave spoločnosti jasne ukazujú, že súčasný korporátny systém ekonomickej základne spoločnosti je nereformovateľný. Vo svojej podstate nakoniec vedie k fašizmu spojeného s hlbokou majetkovou diferenciáciou a "protektorskými" vojnami. Majetková diferenciácia premieňa spoločnosť na dve vrstvy: sterilnú elitu s obslužným personálom chovajúcu sa doslovne paraziticky a vrstvu ekonomických otrokov. Ako z tohto bludného kruhu von? Tento rébus sa snažíme riešiť od vzniku súčasnej všeobecnej krízy systému.

Ak sme v úvode spomenuli „rýnsky kapitalizmus“, tak tomu nebolo náhodne. Práve niektoré jeho princípy a hlavne negatívne skúsenosti našich členov zo súčasnej krízovej ekonomiky nás viedli k záverom, že ak máme byť na Slovensku úspešní, tak musíme zmeniť ekonomickú základňu na nemecký, prípadne na francúzsky spôsob takto:

Na podniky nazerať ako na čiastočne majetkové spoločenstvo, v ktorom funguje partnerstvo medzi vlastníkmi firmy, odbormi a štátom ako regulátorom. To vyžaduje uznávať v podniku solidaritu a spoločenskú zodpovednosť ako základ podnikovej kultúry;

Zasieťovanie ekonomiky sa ukázalo ako deštruktívne a preto je potrebné, aby sa prehĺbila technologická a na export orientovaná kultúrna spolupráca a orientovala sa iba na tie banky, ktoré poskytujú tzv. trpezlivý kapitál;

Takéto banky sa musia stať súčasťou siete podnikov a to umožňuje zavedenie dlhodobej stratégie v podnikateľskej činnosti;

Štát a odbory vystupujú v tejto sieti ako moderátori spoločenských nadstavbových procesov, čo umožňuje tesné prepojenie dodávateľských vzťahov. Výsledkom takejto činnosti je relatívne rýchla inovácia diverzifikovanej produkcie a hlavne zvýšenie konkurencieschopnosti.

Akciová podiely (stakeholder value) sú založené na dlhých cykloch a hlavne zahrňujú zájumy všetých osôb a subjektov, inštitúcií, ktoré majú čo do činenia s podnikom;

tým sa vytvára hustá sieť hospodárskych inštitúcií a pravidiel, ktoré pomáhajú udržať translačné náklady na nízkej úrovni a to vedie k lojalite zamestnancov.

Zamestnanci vidia dlhodobú perspektívu a prispievajú aktívne k rastu podnikov a stávajú sa akcionármi firiem.

Výsledok, podniky sa stávajú súčasťou siete, ktorá umožňuje dlhodobé podnikateľské zisky a hlavne konkurencieschopnosť na trhu.

Za tieto zosumarizované klubové názory (ba doslovne návod na zmenu v ekonomickej základni) sme svedkami ignorantských postojov našich politikov a nefaktografickej kritiky sprava aj zľava. Ale na to tu sme, aby sme pripomenuli, že demokracia v našom ponímaní má iné rozmery, ako prázdne a inflačné politické heslá o nej. Preto hovoríme o potrebe demokracie a participácie v ekonomike. Zhoršujúca sa bezpečnostná situácia na Slovensku, ale aj našich východných susedov je situácia, na ktorú treba reagovať. Ale opäť sa nič nedeje. Ale o tom neskoršie a podrobnejšie, aby sme najprv ukázali ako sme dospeli k uvedeným záverom. Prejdime však k hodnoteniu klubovej činnosti.

Výročný odpočet klubu sa začína dňom 13. decembra 2012, keď sa uskutočnilo XII. valné zhromaždenie. Na ňom sme dospeli k názoru, že sa treba pričiňovať väčšmi o autoritu štátu a jeho orgánov, o ich funkčnosť, osobitne v súvislosti s nevyhnutnosťou revitalizácie krajiny a s vodnými zdrojmi, vyžadovať poriadok, disciplínu a rešpekt k zákonom, napomáhať obnove dôvery občanov k polícii, prokuratúre a justícii. Zdôraznili sme potrebu rozumnej, zmysluplnej a efektívnej tvorby zdrojov, a v tejto súvislosti aj tvorbu nových pracovných miest. Dvojnásobne sme podčiarkli najvyšší občiansky záujem, ktorý vyplýva z povinností prezidenta republiky, parlamentu a vlády napomáhať modernizácii a demokratizácii Európskej únie. Tieto témy sme sledovali, diskutovali a poskytli podnety ústavným činiteľom.

S výnimkou ministra hospodárstva T. Malatinského a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí M. Lajčáka a štátneho tajomníka MF V. Hudáka bola snaha o dialóg o akútnych problémoch spoločnosti s parlamentom a vládou nulová. Už sme si zvykli na to, že predstavitelia strany SMER - SD nemajú čas, ale ani záujem. Obdobne to platí aj o osobách z opozície a výnimkou je iba poslanec NR SR Radoslav Procházka. Vyhýbajú sa konfrontácii názorov na možné riešenia vleklých problémov v spoločnosti (neraz sú pod nimi podpísaní !), ale aj hodnoteniu ich pôsobenia. Nedochádza im, že prifarbovať si predstavy o sebe ružovými alebo pastelovými farbami je trápne, keďže z celého parlamentu má pred občanmi aký-taký kredit päť-sedem poslancov a z vlády ide len o tretinu jej členov. To vyplýva z nami sledovaných internetovských diskusií občanov okolo osôb nášho verejného života.

Na zmiernenie tohto konštatovania by som uviedol, že plných dvadsaťjeden rokov máme vynikajúce kontakty so zahraničnými osobnosťami prvého protokolu. S domácimi potentátmi - demokraticky zvolenými - je to čoraz zložitejšie. Asi zisťujú, že sa im málokto vyrovná a vnímajú svoju činnosť s určitou predurčenosťou spojenú s božskou genialitou. Aké sú konkrétne výsledky ich činnosti, to býva a je takmer hamletovská otázka.

Pred rokom a pol nám poslal prostredníctvom DVD sympatické posolstvo a tiež prísľub komunikácie predseda vlády R. Fico. Potom ani na jednu pozvánku a na listy s podnetmi vôbec nereagoval. V našej 21-ročnej histórii sme už "toto" zažili, ale nie tak dlho ako v tomto prípade. Faktom však je, že nám to nemôže byť jedno, lebo spomínané imperatívy a celkový znepokojivý stav spoločnosti nám zabraňujú rezignovať. Pozoruhodné je, že z roka na rok vnímame čoraz silnejšiu nadutosť a demagógiu politických lídrov, ale aj neschopnosť riešiť pálčivé spoločenské pomery.

Vážené zhromaždenie !

Pripomeniem letmo, o čom sme hovorili, aké témy na našej pôde rezonovali v uplynulom období.

Na 94. riadnom zhromaždení 13. decembra 2012 prezentoval svoje názory na vývoj medzinárodnej situáciu M. Lajčák. Hneď po ňom takmer legendárny socialista, niekdajší rakúsky vicekancelár a minister financií J. Androsch priblížil svoju vlastné videnie minulej, súčasnej a budúcej Európy. Z prezentácii zaujal vtipnosťou a otvoreným hodnotením slovenského vinárstva prof. F. Malík.

Na nasledujúcom zhromaždení 14. marca 2013 otvoril novú celoklubovú diskusiu "Aké chceme (potrebujeme) Slovensko?" prof. V. Tkáč. Opäť sme sa presvedčili, že naše témy sú podnetné pre predsedu SOPK P. Mihóka, ktorý je vedúcou osobnosťou Svetovej komorovej fedeácie. Jeho kredit medzi osobnosťami hospodárstva a spoločnosti je najvyšší v našom združení, a to za prípravu na tému, vecnosť a kreatívnosť jeho diskusných vstupov a prístupnosť kritike.

Na diskusiu s 10-člennou klubovou reprezentáciou si opäť našiel čas 24. apríla 2013 prezident republiky I. Gašparovič. Tak tomu bolo aj 10. marca tohto roka.

Podnety z uvedených zhromaždení a na stálu neformálnu výmenu názorov medzi 1/3 členstva sa premietli aj do dialógu s predstaviteľmi diplomatických misií v SR: Brazílie, Indie, Indonézie, Kuby, Palestíny, Ruska, Turecka a Vietnamu. Ponuku na spoluprácu dostali v závere 2013. roka aj ďaľší veľvyslanci. Možnosť prezentovať sa na našich zhromaždeniach využili najprv vietnamská a po nej brazílska, kubánska a dnes indonézska misia.

Na 96. riadnom zhromaždení 20. júna 2013 bola hlavnou diskusnou témou zodpovednosť politických a spoločenských lídrov s bohatou diskusiou na pokračovanie. Dostali sme sa opäť k problematike médií a ich vplyve na spoločnosť. Hodnotenie a podnety pripravil V. Brezny.

Na 97. riadnom zhromaždení 24. októbra 2013 sme sa opäť vrátili k stálej téme, ktorou je, obrazne povedané, "zdravie spoločnosti". Veľkým zážitkom po polročnej príprave bol 120-minútový telemost na trase Bratislava - Los Angeles s významnou osobnosťou svetovej vedy prof. Rong Xiang Xu-om o regenerácii poškodených telových orgánov a tkanív, ale aj o zdravej dlhovekosti. Tomuto podujatí venovali pozornosť The Wall Street Journal, Reuters, ITAR-TASS a agentúry s médiami štyroch kontinentov. Telemost bol vysielaný celosvetove a dodnes je záznam prístup na internete.

O našich názoroch a podnetoch dostali informáciu viacerí svetoví lídri ako V. V. Putin (trikrát), pápež František, ale aj renomované organizácie - inštitúcie : World Economic Forum a World Food Prize. WEF aj s výhradami voči nelichotivým výsledkom komparatívneho hodnotenia konkurencieschopnosti vo svetovom meradle z hľadiska SR. Boli sme to my, ktorí sme "vybojovali" zaradenie Slovenska do tohto prestížneho hodnotenia i keď dnes vnímame, že WEF už nie je v avantgardnej pozícii. Tejto štvrťstoročie až sympaticky kacírskej a východiska z kríz objavujúcej organizácii uniká podstata zmien nielen v celosvetovom meradle, no i regionálne, a to vo všetkých smeroch.

Na 98. riadnom zhromaždení 26. novembra 2013 bol hosťom štátny tajomník MF SR V. Hudák s témou "Fiskálny vývoj v eurozóne". Auditórium ocenilo jeho vecnosť a názorovú otvorenosť. Na nevôľu Kremľa komunikovať s nami sme odpovedali diskusiou na tému "Je V. V. Putin svetovým lídrom?". Oficiálna komunikácia bola efektívna do 2001. roka a potom sme sa vždy dozvedali o nezaujímavej slovenskej pozícii. Po kuloárových diskusiách sme vytvorili priestor odpovediam na otázku "Aký má byť nový prezident republiky?", pričom z horúcich prezidentských kandidátov v uplynulom 16-mesačnom období prišiel trikrát R. Procházka.

Na dnešnom 99. riadnom zhromaždení a celkove 240. podujatí sa dokončí celoklubová diskusia o tom, "Aké chceme (potrebujeme) Slovensko ?". Slovo dostanú ľudia - opravdivé osobnosti až s neprimeranou dávkou skromnosti, ktorí sa nepachtili do všelijakých smotánok. Je za nimi príkladný výsledok práce a ich obdivuhodné mnohoročné až celoživotné snaženia sa.

Treba povedať aj to, že pokračovala tradícia našich internetových ankiet : World Politician, Best Bank, Najsympatickejší člen vlády SR a Najsympatickejší poslanec NR SR. Niekoľko myšlienok na okraj týchto ankiet. Svetových politických osobností je pramálo a podľa toho Svet aj vyzerá. Je menej hladu, biedy a vojen, alebo všelijakých farebných povstaní v úvodzovkami, alebo bez nich !? Je všetkého viac. Je tu snaha o celosvetovú nadvládu aj za cenu regionálnych konfrontácií, alebo až 3. svetovej vojny ? Best Bank potvrdzuje, že sympátie má tá banka, ktorá stojí za zaujímavými projektami a dobieha, obrazne povedané, budúcnosť. Popularita vlády ? Vtedy, keď sa o ňu postarajú média, alebo dlhovekí funkcionári zamestnávateľských organizácií. Obdobne to platí o poslancoch.

Zlatý biatec je tu a je to vždy čas na regeneráciu ducha. Kto by sa nepotešil z nominovaných, z ktorých väčšina si zaslúži od každého v tejto krajine poklonu. Obdobne to platí o zahraničných laureátoch. S niektorými komunikujeme a majú nám vždy čo povedať, inšpirujú nás k tomu, aby sme sa vnímali, že sa dá víťaziť nad konzumom. Pripomíname si profily a podnety našich čestných členov z rokov 2012 a 2013 niekdajšieho rakúskeho vicekancelára Hannesa Androscha a prof. Rong Xiang Xu-a. Toľko k obsahovej náplni minulých rokovaní.

Treba povedať aj to, že som bol na pozvanie prof. Rong Xiang Xu-a na pracovnej návšteve v Číne. V diskusiách som sa snažil pochopiť nielen jeho vedu a jej unikátne výsledky, ale predovšetkým nepoznanú a dynamizovanú všestranne novú Čínu a doslova jej bezprecedentne pracovitých a láskavých obyvateľov. Na najbližšom zhromaždení sa pokúsim odpovedať na otázku, kde je Čína v porovnaní s ostatným svetom a takým miništátom ako Slovensko?! Bude to aj nevyhnutnosti nových vzťahov s ČĽR, čo naša vláda nie je schopná pochopiť.

Dámy a páni !

Vráťme sa však k podrobnejšiemu pohľadu na súčasnosť, ako sme v úvode správy sľúbili. Keďže média sú vo vlastníctve najbohatších, ktorí majú viac ako významný vplyv aj na tie akože verejnoprávne, tak je u nás doma všetko v najlepšom poriadku. Problémoví sú akurát Rómovia, a to od nepamäti, avšak v novom režime z roka na rok viac. Až neúnosne. Novozvolený predseda VÚC so sídlom v Banskej Bystrici sa tiež označuje za problém, tak domáci, ako aj zahraničný. „Inakší“ nielen v sexuálnej orientácii nie sú síce v ilegalite, ale nemôžu žiť podľa svojich predstáv. Vytrvale prikrývanými "výbušninami" sú rezorty zdravotníctva, školstva a to aj s telovýchovou a športom, no i podnikateľské skupiny. Najväčším problémom sú však ľudia, ktorí si dovoľujú myslieť a ešte svoje názory prezentovať.

Mátajú ma spomienky na počiatky nového režimu, keď politici hlásali naše vstupovanie do Európy, v ktorej sme už boli od pradávna. Len nečítajte to, čo vtedy hlásali. Riešili reštitúcie, privatizáciu a odštátňovanie, resp. rozpredaj fungujúceho štátneho, no i družstevného majetku. Takmer štvrťstoročie vytvárali vrstvu "lepších ľudí", o ktorých majetkovom raste môžu na Západe len snívať a závidieť. Cenou za zaradenie sa do tejto skupiny ľudí bol vďačnosť politikom a ich stranám. Dospeli do štádia, keď pochopili, že už pred svojím narodením boli vyvolení a "realita" sa ich netýka, pokiaľ neohrozuje ich záujmy a bezpečnosť. Navonok sú spokojní, ba nájdu sa aj nadšení s naším vývojom i keď majú výhrady, ale celkove sme na tom podľa nich dobre. Dodal by som, že prinajmenej lepšie ako ľudia v južnom Sudáne. Dokonca Bratislava patrí medzi najbohatšie európske regióny a Slovensko je takmer príkladom úspešného rozvoja - vývoja, ako v uplynulom mesiaci hlásal aj prostredníctvom SME inštitút riadený pánom Bútorom. Absurdné a skreslené hodnotenia pre väčšinu obyvateľstva.

Vlády sľubovali a sľubujú lepší a zmysluplnejší život, vyššiu kvalitu života, a majú pocit, že sa pričiňujú o to, aby sa tak dialo. A obyvateľstvo chcene - nechcene bez práce a tá jeho osminová časť pod hranicou chudoby mlčí.

Je to tak, že snaha byť najlepší, prípadne lepší ako väčšina, je už skôr výnimočná. A potom, my všetci sa týmito jednotlivcami pýšime. Koľkí zdraví ľudia nejdú za prácou a prijali systém, že minimum na prežitie im dá štát ?! Potom sa stane aj to, že princíp "nič nie je zadarmo" sa zatracuje niektorými populistickými politikmi a ich spolupracovníkmi. Dávky v núdzi vraj stačia iba na to, aby prežili, a nepokryjú stratu kalórií z brigádnickej práce. Miestne úrady nie sú nútené hľadať a nájsť prácu pre zdravých bez práce, a keď už nie inak, ale platiť takúto prácu úsporami na investíciách a na prezamestnanosti v úradoch.

Prečo by nemohol byť prijatý princíp 1,5 pracovného úväzku ? Pracovať denne dvanásť hodín, čo je pre väčšinu ľudí zničujúce ?! Nateraz ľudia, ktorí však nie sú nijak výnimoční, iba ak prehnanými predstavami o jedinečnosti seba samých a hlúposti ostatných, majú takú moc, že to nedopustia. Sú miestne "hviezdy", ktoré hoc sú verejnými činiteľmi, trebárs primátorom a krajským poslancom, členom správnej rady Pamäti národa, majú niekoľko plných úväzkov a povinnosti v dozorných radách. Suma sumarum, takýto jedinec má svojich 12-13 tisíc Eur mesačne. Je to výsmech ľuďom práce.

Treba tiež dvakrát podčiarknuť, že sú krajiny, kde dôchodkový vek znamená koniec práce v štátnej a verejnej službe.

Sú to média a nimi vyživovaní politici, ktorí verejnosti spravidla prezentujú ako vzory - idoly ľudí chabých duchom, alebo kvázi úspešných ľudí. "Kolotoč" týchto osôb v médiách nie je ničím novým i keď občas sa objavuje človek, ktorý je výnimočný svojou prácou, alebo výkonmi. Čo s tým narobíme, keď naše média dávajú priestor ľuďom, ktorí, hoc aj v štátnych a poslaneckých funkciách, a ktorí v životnom postoji zlyhali, alebo nemajú želateľné výsledky. Prečo je tomu tak?! Vlastníci médií žijú v inom svete a vyhovuje im, keď sa pozornosť sústreďuje na bulvárne príbehy a pre život spoločnosti absolútne nevýznamné.

Politici bez výnimky sa kryjú činmi svojich predchodcov, ale všetci viac či menej hovoria o tom, že štát musí riešiť dôchodky. Akoby dôchodcovia dostávali svoj dôchodok od štátu. Vo verejnosti prevláda názor, že tomu tak je. Čo tak pozrieť sa na to, ako s financiami zo sociálneho poistenia sa hospodárilo počas tej-ktorej vlády.

Vzdelaní, kultúrni, pracovití, tvoriví a poriadni občania sú u nás diskriminovaní. Výnimky budú, ale tie budú potvrdzovať pravidlo. To nie je vôbec prehnaný názor, keďže najlepšie vystihuje ich pozíciu a domáce pomery. Ich zásluhovosť je potlačovaná falošnou - pokrivenou solidaritou. Síce legálnou, keďže vždy bola formulovaná do najrôznejších opatrení riadne zvolenými vládami. Vytrvale sa hovorí o národnom hospodárstve, ktoré nemôže byť "národné", lebo viac ako 90% firiem je vo vlastníctve cudzincov. Predaj všetkého lukratívneho bol zdôvodnený "veľkou pravdou", že štát predsa nemôže byť dobrým vlastníkom - iba súkromník a potom zmenou režimu. Takže, o akej tvorbe zdrojov sa tu medituje ?!

Azda sme precitlivelí na problematiku zamestnanosti a nášho školstva. Z našich daní sa platia školy, ktoré sú mimo reality. Vzdelávajú v odboroch, pre ktorých absolventov niet uplatnenie sa. Tak tomu je a potom sa z našich daní sa platí podpora v nezamestnanosti... Tak to je vrchol našej svetovosti, na ktorú nemáme zdroje. Je to choré. A potom dospejeme k super riešeniu : vytvoriť pracovné miesta za netrhových podmienok z eurofondov.

Toľko právnických, marketingových vysokých škôl a masmediálnej komunikácie nemajú nikde na svete. Keď to chceme udržať, tak bez platieb od štátu. V posledných týždňoch viacerí podnikatelia volajú po tom, aby sme obnovili štúdium v nedostatkových profesiách, a to bez začervenania sa, keďže sa pričinili o likvidáciu tohto školstva v záujme vlastnej ziskovosti – veď sa ho sami vzdali.

Osobitnou kapitolou je zdravotníctvo a sociálne veci. Tieto rezorty sú pre život človeka najdôležitejšie, ale aj "nedotknuteľné". Kto by si dnes pripomínal to, čo si občania žiadali od nich pred štvrťstoročím ?! Jestvuje síce niekoľko všestranne príkladných organizácií a ich vedúcich, ale celkove za vynaložené rozpočtové, no i "všimné" financie občania nedostávajú adekvátnu starostlivosť o svoje zdravie a život.

O realite v našom zdravotníctve budeme však detailne hovoriť na júnovom zhromaždení, a to napriek tomu, že ministerka výzvu na dialóg odmietla. Čo s takou ministerkou, ktorá toto nevníma ?! Čo s takou dámou, ktorá nie je náležite vzrušená ani z absurdnej žiadosti odborovej organizácie zdravotných sestier na mzdu vo výške 2600,- Eur mesačne ?!

Dámy a páni,

prečo o tom hovorím a vôbec nie po prvýkrát za tých 21 rokov nášho združenia ?! Je to v súvislosti s prezidentskými voľbami, keďže iba jeden z kandidátov hovoril o tom, že treba konečne a nesporne radikálnu zmenu myslenia. Absurdností je vo vyspelom svete akurát dosť, ale nikto nám neprikazuje vyznávať ich a mať ich za našu domácu normu. Čo sa splnilo z vládnych programov z hľadiska životnej úrovne obyvateľov a čo v živote ich - nášho štátu, ale v porovnaní so západnými štátmi ?! Koľko našich ľudí je pod exekúciou ?!

Každoročne, plných 21 rokov aj naše združenie poskytlo verejnosti a jej reprezentáciám nespočet podnetov a riešení problémov našej spoločnosti. Presne takých, ako sú uvedené v úvode a v závere tejto správy. Aj dnes pokladáme za dôležité , aby sme sa prestali zadlžovať a nefungovali nad pomery, resp. na úkor budúcich generácií. Aby sme pokročili vo zveľaďovaní krajiny a v hospodárení s vodnými zdrojmi, a to aj vrátane takého záväzku akým je splavnenie národnej rieky Váh od Žiliny do Dunaja. Aby sme vyžadovali od každého občana jeho zodpovednosť za vlastný život a rodinu, teda, aby pracoval. Inak povedané, menej úradníkov, viac práce a triezvosti so skromnosťou. Aby sme zredukovali výdaje na administratívu, byrokraciu a štátnych a tiež verejných zamestnancov a použili ich na tvorbu pracovných miest s iným charakterom, aký bol funkčný v nedávnej minulosti. Aj dnes hovorím, že v tomto združení boli a sú osobností, ktoré by zvládli a zrealizovali v jednom volebnom období to, čo si želali masy pred štvrťstoročím. Ibaže, tie masy to nechcú, a chcú radšej, či dajako prežiť a to na úkor seba, svojich blízkych, svojho okolia i štátu.

Krajina je však plná špiny, odpadkov a odpadu, petfliaš, nepestovanej a devastovanej zelene, je posiata nedopalkami z cigariet, obydlia v mestách sú nasprejované, cesty sú nerovné a parkové priestory v úbohom stave. Keď už ste v hlavnom meste, tak sa prejdite centrom. Je to nielen na zaplakanie, ale na hanbu primátora a celého zastupiteľstva, mestských organizácií, policajtov aj hasičov, najrôznejších inšpekcií... Že by boli všetci slepí, hluchí, alebo nevideli nič iné vo svojom živote ako len to "domáce"?! Nájdite verejné, bezplatné a jasne označené WC v centre metropoly, a to už nehovorím o takomto hygienickom systéme v celom polmiliónovom meste (!). Ešteže jestvujú nákupné centrá, ktoré sú priam oázami a dávajú ich návštevníkom pocit dôstojnosti aj akejsi bezpečnosti.

Kam sme to dospeli, že dnes máme dvojnásobok štátnych policajtov ako pred štvrťstoročím ?! Bohabojný, ba až holubičí národ ? Ťažko s takýmto názorom možno súhlasiť, keď nedisciplinovanosť, nestrestaná protispoločenská činnosť vrátane trestných činov nadobudla obludný rozmer, ktorý sa nikto neodvažuje kvantifikovať. I keď aj v iných štátoch EÚ majú obdobné problémy, tak to nemôže byť ospravedlnením našej situácie. Úcta k zákonom je v čase minuloma to je tiež zodpovednosť politikov ponovembrových vlád s výnimkou niekoľkých osobností. Čo sa to s nami stalo, spytovali sme sa spoločne v 2001. roku a potom vlani s našim čestným členom kardinálom Korcom. Kde je tá morálka vzývaná v novembri 1989. roka a naplnenie sľubov, že budem ako ústavný činiteľ, či už ako vládny činiteľ, poslanec parlamentu a nižších zastupiteľských orgánov, alebo ako sudca, prokurátor a policajt slúžiť republike a jej občanom ?!

Vážené zhromaždenie,

toto združenie bolo a je za nový režim, za ľudí, ktorí dokážu organizovať život a firmy, poskytovať prácu a myslieť a konať v záujme svojho okolia - národa i štátu. S celý radom týchto ľudí sme sa rozlúčili, lebo dnes, teda v posledných piatich-siedmich rokoch sa z nich stali samoľúbi tárajkovia a plesové ikony, smotánkoví a vôbec hrdinovia mediálnych trápností. Platia si komparz, a keď si pozriete menoslovy ľudí na tých naj- udalostiach, tak sa veľmi nezmenili.

Je to vzrušujúce, keď aktéri politiky z uplynulých 25 rokov kritizujú situáciu v spoločnosti. Dokonca navrhujú sociálne opatrenia minulého režimu a potláčajú princíp zodpovednosti za jeho vlastný život a konanie. Prichádzajú s názormi, že vlastne my všetci máme riešiť to, že je pokles manželstiev "mladomanželskými pôžičkami". Zvrátenosť na zvrátenosť pri súčasnej miere nezamestnanosti a pochybných spôsobov jej riešenia, úrovni priemernej mzdy - a to v porovnaní v rámci EÚ. Ak som povedal "pochybných spôsobov" riešenia, tak preto, že ani jeden z premiérov ešte nepochopil, či nechce prijať fakt o tom, že je tu vedecko-technický a technologický pokrok, teda znižovanie počtu zamestnancov. A bude pokračovať modernizáciou, elektronizáciou a v konečnom dôsledku robotizáciou. Doterajšie vlády chceli a aj súčasná chce míňať zdroje z fondov EÚ, ktoré nie sú zadarmo, vytváraním pracovných miest. Akých miest a za aké peniaze, na úkor ktorých skupín obyvateľstva ?! Ako je možné, že jestvujú štáty, v ktorých sa nezamestnanosť nevyskytuje, resp. normálne je, aby si ľudia hľadali prácu, resp. obživu, pokiaľ nie sú skutočne invalidní. Na solidaritu a v dôsledku na sociálne dávky treba mať. A my sme chudobní, ale máme tých, ktorí vďaka ľudu a doterajším volebným výsledkom zarobili stámilióny a dnes mudrujú ako a čo treba robiť.

Na jednej strane sú SMER SD, vodcovia politických strán bez výnimky a ich spolupracovníci, najrôznejší poslanci a funkcionári zastupiteľských úradov, od nich závislých organizácií a inštitúcií, podnikateľské a šoubiznisové hviezdy a na tej druhej strane sa nachádza 90% obyvateľstva, z ktorej 40% má nulový záujem o veci verejné.

Vyprchalo aj masové nadšenie k Západu, a najmä k Spojeným štátom. Je tu poučovanie sveta o ľudských právach zo strany USA a najnovšie aj z Ruska, pričom o ich domácich pomeroch autori mlčia. "Veľmoci a mocnosti" sa dokonca považujú za najschopnejšie národy búchajúc sa do hrudníka a slziac pri vlastnej hymne. Postarali sa o to, že sa vyvíjajú nové zbrane a výdavky na zbrojenie sú nepredstaviteľné. Finančne rozviklané Spojené štáty dajú na zbrojenie 682 mld., teda o 30 mld. viac ako Čína, Rusko, V. Británia, Francúzsko, Saudská Arábia, Nemecko, Taliansko a Brazília dokopy.

Nedokončenou je "wallstreet-absurdistan", ktorý ovplyvňuje celosvetový vývoj a dotláča ho k samolikvidačnému procesu, resp. ku globálnej katastrofe. Prechod očistcom bol zavrhnutý a tak v súčasnosti len zaznamenávame, že len za tri zimné týždne tohto roka spáchal samovraždu dvojciferný počet finančníkov, alebo boli odstránení, čo vôbec nie je vylúčené. Všetci boli zapletení do nekalej činnosti a vyšetrovaní. Jeden z nich sa usmrtil tak, že si nastrelil päť klincov do hlavy a trupu.

Pre moju generáciu je sklamaním "predĺženie" 50-ročného mlčania o aktéroch vraždy J. F. Kennedyho, ktorý nebol len americkým prezidentom, ale aj svetovým lídrom so sympatickými názormi.

Ako je to s pomermi v EÚ? Mnohé nasvedčuje, že potrebuje nový vietor.

Americká korupcia, ktorá je vďaka filmovému priemyslu priam legendárnou, len potvrdzuje, že ide vskutku o jav nesmrteľný. Nuž, nie je však tou naj, keďže v niektorých krajinách prekračuje hranice fantázie. Takže, nejestvujú len nesmrteľné medúzy z čeľade Turitopsis Nutricola, ale aj korupčníctvo ako nesmrteľná ľudská vlastnosť. Aj na klubovej pôde sme mali päťkrát diskusiu o tom, čo s korupciou. Prijímajú sa opatrenia na opatrenia, ale neefektívne a svojím spôsobom smiešne. Dokonca už jestvuje nový druh tejto činnosti, ktorý by sa dal označiť ako neslávne-slávne cirkevné odpustky. Rozdiel je iba v tom, že sú bezplatné a cenou je iba lojálnosť k vyššej moci. Do verejnosti sa natĺka názor, že sa vlastne v konkrétnych zločinných a morálke priečiacich sa prípadoch nič nestalo. A potom, ako je to s morálkou v našom štáte ? Prečo žijeme na dlh ?! Kam sa strácajú financie z pôžičiek, úverov a z príjmov za štátny majetok ?

Dámy a páni,

je zrejmé, že jestvuje svedomie našej civilizácie a to v našom priestore. Informácie z nášho mozgu po úmrtí sa totiž rozptyľujú v priestore. Stratili totiž kvantový stav podľa Stuarta Hamerhoffa. Sú to fantastické zistenia. To sú tie zážitky z návratu z druhého brehu po oživení, ale my netušíme, aké informácie sú v priestore. Mišmaš? Alebo výpoveď o našej civilizácii ? Tej, v ktorej nie je vôbec menej vojen, hladu a chudoby, ľudského nešťastia a utrpenia ako pred sto rokmi, pred polstoročím, pred štvrťstoročím, alebo pri vstupe do tretieho milénia?! Všetko ide po starom a podľa mnohých nemenne, ako to deklaroval guvernér ČNB, keď "vyzradil", že trebárs to nejde bez inflácie, a keď nie je, tak sa treba o ňu postarať. A dlhy ?! Tie budú a potom sa zmažú... Nuž, to je tá "sneť snetí" a doterajšími medicínskymi postupmi nevyliečiteľná. Tak mi to pripomína časy, keď bývalý prezident Svetovej banky sir James Wolfensohn, pred troma rokmi bol poctený aj naším Zlatým biatecom, pripomínal svetu a mocným, že sa na začiatku 70-tych rokov zaviazali k pomoci "tretiemu svetu" vo výške 0,75% HDP. A nielen to, ozrejmil, ako sa to percento znižovalo a ako sa prejavilo v živote najchudobnejších krajín z chudobných a biednych. Ak som zdôraznil nevyhnutnosť podpory EÚ a so silnou snahou o lepšie vnímanie potrieb európskeho obyvateľstva (národov), tak to platí aj pre NATO a vyhodnotenie jeho vplyvu na zabezpečeniu mierového vývoja v jednotlivých regiónoch a štátoch. Alebo platí, že vojny sú nevyhnutné ekonomicky a tiež nevyhnutným zlom?! Aká je slovenská zahraničná politika ? Je totálne podriadená Bruselu s výnimkou záchranných misií pre našich ohrozených občanov v zahraničí ? Prečo sa zbavujeme našich misií, keď by mohli byť nielen našimi diplomatickým liahňami, ale aj centrami našej kultúry a umenia, školstva a vedy, no a zbližovania s národmi tej-ktorej krajiny ? Sme natoľko chudobní, alebo sme tak boli limitovaní inými záujmami, alebo nemáme akurátnych diplomatov (!).

Vážené zhromaždenie,

dovolil som si zhrnúť názory z členskej základne a tiež moje osobné na to, ako sa dnes javia naše klubové zámery z posledných štyroch rokov. Naše zámery by sme mali aj dnes potvrdiť a vyzvať sa k aktivite, ktorej výsledkom bude tvorba plánu rozvoja našej krajiny a jeho obyvateľstva. Sú nasledovaniahodné príklady ako sa to dá v školstve, vo verejnej správe, v obciach, no i v zdravotníctve, a preniesť to do celoštátnej predstavy-plánu. Aj dnes ich oceníme, ale predovšetkým, vyšleme signál k verejnosti, aby vytvorila priestor pre múdrych a vekove tých ľudí, ktorí nie sú v dôchodkovom veku, aby sa dostali na riadiace pozície. Aby sa konečne začala zmena myslenia a opäť sa ctil odborný a vôbec kvalitný pracovný výkon! Aby sme nemali zo sociálnej solidarity dojnú kravu a nevytvárali priestor pre ničnerobkov, a teda aj ľudí, ktorí nepochopili, že sa musia starať sami o seba.

Tak sa pokúsme dotlačiť slovenskú vládu k tomu, aby štátna a verejná administratíva kmitala plných osem hodín. Hodnoťme, ako fungujú pre ľudí tie najcitlivejšie rezorty. Sú mimo záujmu a potrieb občanov a ich vôle, tak by ich mali viesť iní ľudia. Tí, ktorí to už prakticky dokázali a majú cveng. Tak to povedzme a nemajme obavu volať včas ľudí vo forme - v tvare škodcov s ich nadutosťou s hlúposťou na zodpovednosť.

Je rozumné urobiť si poradie rozumných úloh pre najbližšie obdobie :

pochopiť zmeny v nemeckých, francúzskych podnikoch a rozšíriť ich aj do hospodárskeho priestoru na území Slovenskej republiky,

iniciovať diskusiu o príčinách nehospodárnosti vo vzdelávacom procese na strednom a vysokoškolskom stupni a to s poukázaním na spoločenské škody, ako aj o spôsobe financovania týchto zariadení,

obdobne iniciovať diskusiu o zdravotníctve a o rezorte sociálnych vecí,

preskúmať pôsobenie kontrolných orgánov vo verejnoprávnych médiách,

vyžadovať od každej vlády a rezortných ministrov, aby zdôvodňovali nové štátne dlhy, a najmä ich účel,

iniciovať diskusiu o zákaze pracovať v štátnych a v samosprávnych orgánoch ľuďom, ktorí sa stali dôchodcami, a zároveň ich zrovnoprávniť so všetkým pracujúcimi z hľadiska daní,

iniciovať informovanosť verejnosti o použití štátnych zdrojov, ako aj fondov EÚ na tvorbu pracovných miest pre mladých v SR,

vyžadovať daňové zrovnoprávnenie ekonomického priestoru, aby sme neboli svedkami ideologických fráz, ako neprispôsobivé skupiny požierajú sociálny štát tým, že neplatia dane a pri tom súčasne dovolili korporátnym podnikom na našom území mať daňové prázdniny. Zaujímavé, že práve toto sa deje na úkor našich podnikateľov a živnostníkov. Tu asi pre našu kmotrovskú politickú garnitúru neplatí, že... parazitizmus je vždy len parazitizmom,

podnietiť dôslednú kontrolu využívania fondu pracovného času vo všetkých ústredných, krajských, regionálnych a okresných štátnych orgánoch a inštitúciách, ako aj vo všetkých vzdelávacích, zdravotníckych, kultúrnych a telovýchovných organizáciách,

usilovať o posilnenie parlamentnej demokracie tak, že v SR bude sa nahradí súčasný jeden volebný obvod novými so stanoveným kľúčom: počet obyvateľov delený 1/2 poslancov Národnej rady SR.

Publikováno se souhlasem vydavatele.

Tento článek je staršího data a je dostupný pouze pro předplatitele. Předplatné můžete vyzkoušet zdarma, nebo zakoupit, zde:

Přidejte si PL do svých oblíbených zdrojů na Google Zprávy. Děkujeme.

reklama

autor: vasevec.cz

Mgr. et Mgr. Jakub Michálek byl položen dotaz

důkazy

Máte nějaké důkazy pro vaše tvrzení, že za odvoláním Bartoše stojí tlak na premiéra ze strany některých členů ODS, které jste jmenoval, např. Skopečka, Stanjury atd.

Odpověď na tento dotaz zajímá celkem čtenářů:


Tato diskuse je již dostupná pouze pro předplatitele.

Další články z rubriky

Přemysl Votava: Byla poslední z přeživších

15:36 Přemysl Votava: Byla poslední z přeživších

27. září zemřela v Lidicích Jaroslava Skleničková, rozená Suchánková. Bylo jí 98 let. Ta zpráva by n…