Koncom júla 2022 prenikla na verejnosť informácia, že Moskva a Biškek spolu uvažujú o vytvorení zjednoteného – spoločného regionálneho systému protivzdušnej obrany.

Táto úvaha bola dňa 16. augusta 2022 zhmotnená do podpisu Dohody medzi Ruskou federáciou a Kirgizskou republikou o vytvorení Spoločného regionálneho systému protivzdušnej obrany (SRS PVO) Ruskej federácie a Kirgizskej republiky.[1]

Dokument v kirgizskej a ruskej jazykovej mutácii, obsahujúci 18 článkov, bol podpísaný v Moskve a ako iné dokumenty, je voľne dostupný na stránkach ruského ministerstva zahraničných vecí. Medzištátna dohoda bola podpísaná na päť rokov s automatickou prolongáciou na analogickú dobu, pokiaľ niektorá zo zmluvných strán nepožiada o jeho nepredĺženie. Dohoda má dve prílohy; veľmi dôležitá je príloha č. 1, ktorá spresňuje jednotlivé články dokumentu, resp. vysvetľuje jeho filozofiu. Dňa 29. mája 2023 podpísal prezident Ruskej federácie svoj výnos N 183-??[2] a rozhodol ním o ratifikácii spomenutej Dohody… zo dňa 16. augusta 2022. Tým je proces vytvorenia spoločného systému PVO Kirgizska a Ruskej federácie právne dokonaný.

Možno, že tu treba ešte spomenúť, že tento spoločný systém sa stáva významnou súčasťou systému PVO krajín Spoločenstva nezávislých štátov. A tiež treba vedieť, že rokovania Moskvy a Dušanbe o podobnom dokumente sú už vo finálnom štádiu.

Ciele SRS PVO

Hlavné úlohy spoločného systému protivzdušnej obrany Kirgizska a Ruskej federácie podľa prílohy k základnému dokumentu:
– organizovanie a uskutočňovanie spoločnej bojovej ochrany vzdušného priestoru;
– podpora bojového riadenia a koordinované vyzbrojenie spoločného systému na stabilnom rozvinutí zbraňových elementov, ktoré sú pripravené na okamžité použitie;
– zaistenie koordinácie s vojskami (silami), ktoré sa stávajú súčasťou PVO štátov – členov Spoločenstva nezávislých štátov v rámci priestoru kolektívnej bezpečnosti.

Tu treba pripomenúť, že spoločné akcie vojsk PVO bude koordinovať hlavný veliteľ Vzdušno-kozmických síl Ruskej federácie. [3] A treba spomenúť aj to, že Kirgizsko poskytne na obdobie funkčnosti Dohody… Ruskej federácii na realizáciu spoločnej PVO pozemok – celkom 5 hektárov. No a teraz si skúste spočítať, na základe otvorených zdrojov, koľko hektárov našej zeme obetovalo Slovensko v Kuchyni, na Sliači, na Oremovom Laze, na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave… na základe dokumentu, ktorý limituje suverenitu a de facto ho Slovensko nemôže vypovedať. Cítite ten rozdiel?

Úroveň demokracie podľa Freedom House

Stručná poznámka na záver. Freedom House (FH) opäť zverejnil svoj najnovší rating ZDE, rating úrovne demokracie v rámci 29 krajín strednej Európy, Balkánu a časti Eurázie (ktoré spája postsocialistická skúsenosť).[4]

Situácia úrovne demokracie sa v danom dokumente hodnotí v rámci sedembodového systému. Sedem bodov – najlepšie hodnotenie; jeden bod – najnižšie hodnotenie.

No, ale čo je najdôležitejšie: Po tom, čo sa krajiny Strednej Ázie začali emancipovať a formulujú svoju zahraničnú a geopolitickú orientáciu nie smerom na Washington, ale natvrdo na Peking, čiastočne na Ankaru a Teherán, pri plnej akceptácii Moskvy a nedali sa vtiahnuť do problému US avantúry na Ukrajine, kde sa sama Ukrajina stala obeťou, zrazu v rámci manipulácie verejnej mienky, vraj došlo k „zhoršeniu“stavu demokracie a „upevneniu“ autoritárnych režimov naprieč celou Strednou Áziou v roku 2023.

Vraj(!), ale čísla podľa Freedom House sú aktuálne nasledujúce:
Kirgizsko       – pokles z 1,75 bodu (2022) na tohtoročných 1,68 bodu;
Kazachstan    – z 1,36 na 1,32 bodu;
Uzbekistan    – z 1,25 na 1,21 bodu;
Tadžikistan   – z 1,11 na 1,04 bodu.
Poslednou krajinou je Turkménsko, ktoré má dlhodobo hodnotenie 1 bod, to znamená, že vraj neboli vystopované príznaky (akej?) demokracie.

V desaťročnej histórii takýchto hodnotení je vývoj v krajinách Strednej Ázie, podľa FH, bodovo nasledujúci:

Z bodovej oscilácie v jednotlivých krajinách vidno, že v časovej osi, keď boli krajiny „povoľnejšie“ voči USA, mali lepšie výsledky. Keď začali hovoriť o sebavedomejšej vnútornej a zahraničnej politike, keď urobili revíziu niektorých privatizačných krokov, tak boli zrazu výsledky horšie. Aj tak sa dá!

Pozrite si pre zaujímavosť aj, hoci to priamo nesúvisí s témou Strednej Ázie, hodnotenie úrovne demokracie na Slovensku podľa FH. Hoci je to paradoxné, počnúc rokom 2019 je evidentné, že bodové ocenenie má klesajúcu tendenciu. V roku 2019 si Slovensko zvolilo novú prezidentku a v roku 2020 po parlamentných voľbách nastúpila vláda, ktorá sa mala zapísať do učebníc dejepisu (čo sa aj v negatívnom garde stane). Počas vlády zlého Smeru a výkonu funkcie prezidenta Ivana Gašparoviča bolo skóre 5,43 (2013). Tohtoročný stav je 5,21, no a nezabúdajme, kto to takto hodnotí.  

Freedom House je americká mimovládna neziskovka, ktorá si za svoj cieľ o. i. dáva „obhajobu“ demokracie a každoročne zverejňuje výročné správy a je financovaná federálnou vládou USA. Kvadratúra kruhu.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

Publikování se souhlasem autora.