Mám na mysli aktuálnu mimoriadne neprehľadnú situáciu v Kazachstane, ale slovenskí „experti“ (čím mladší tým lepšie, čím menej vzdelaní a čo arogantnejší – ešte lepšie...), ktorí boli najďalej na východ od Bratislavy v Košiciach, už majú jasno.

Podľa nich za všetko v Centrálnej a Strednej Ázii a dnes v Kazachstane môže Ruská federácia a nikto iný!

Dokonca ani tá krajina, ktorá od roku 2011 devastovala Afganistan, z ktorého bola potupne vyhnaná a z ktorej dnes vyžaruje nestabilita do susedných regiónov – Strednú Áziu nevynímajúc – a ktorá sa teraz pre zmenu ide usadiť na Slovensku.

Krok za krokom

Takže si to skúsme zosumarizovať. Po udalostiach 2. januára 2021 v mestách Žanaozen a Aktau v Mangistauskej oblasti, ktoré možno označiť ako ropné srdce Kazachstanu, došlo k nepokojom (nie po prvý raz v postsovietskych dejinách Kazachstanu!). Nepokoje mali ekonomický a sociálny charakter. Boli reakciou na zvýšenie ceny za liter LPG na 120 tenge (KZT) [pozn.: k 1. 1. 2022 bol kurz: 1 KZT = 0,0020 €].[1]

Nakoľko protestná iskra sa koordinovane začala presúvať po celom Kazachstane, ústredná vláda v Nur-Sultane 4. januára 2021 na základe pokynu prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva a výsledkov práce vládnej komisie vyslala signál, že je pripravená akceptovať požiadavky protestujúcich a vrátiť cenu na hladinu 50 KZT.

Lenže protestujúci začali formulovať už politické požiadavky – žiadali demisiu vlády. Aj v tomto zlomovom momente prezident ustúpil davu a prijal demisiu premiéra Askara Mamina. Tým pádom je v demisii celá kazašská vláda, na čele ktorej je dočasne doterajší prvý vicepremiér Alichan Smailov.

Navyše prezident K-Ž. Tokajev oznámil, že za vznik situácie plne politicky a ekonomicky zodpovedá Ministerstvo energetiky Kazachstanu a spoločnosti Kazmunajgaz a Kazakgaz. Obe spoločnosti v ostatnom období štedro sponzorovali exprezidenta, takže ich reorganizácia je spečatená.

V tomto možno s kazašským prezidentom súhlasiť, pretože jeho pokyn (6/2021) na urýchlenú modernizáciu závodu na výrobu LPG na platforme KazGPZ nebol splnený a deficit a následné zvýšenie ceny sa stalo realitou. Lenže je tu aj iný dôvod. Totiž kapitalizmus nepotrebuje človeka, vo svojej vlčej podstate s človekom nepočíta a ak áno, tak vníma človeka len a len ako nástroj na zvýšenie svojho zisku a posilnenie svojej moci nad človekom.

Pre istotu, pre budúcnosť a potrebu objektívneho hodnotenia gradácie pokusu o kazašskú revolúciu si skúsme zapamätať dva dátumy: druhý a štvrtý január 2022 a skúsme si spomenúť na zaručené správy ukrajinskej rozviedky (čo aj slovenské médiá papagájovali), kedy napadne Ruská federácia na bezbrannú Ukrajinu. A propos, k Ukrajine sa ešte v texte vrátime.

Reakcia kazašského prezidenta sa ukázala ako oneskorená a politické požiadavky stále radikálnejších protestujúcich narastali. Chceli odchod (úplný) z politickej scény exprezidenta Nursultana Nazarbajeva – elbasy, jeho rodiny, klanu a celej perepúte jeho vďačníkov, ktorí ostali pri riadení (a okrádaní) štátu. Upozorňovali na totalitarizáciu krajiny pod jeho vedením. Heslo protestujúcich bolo  – starec odíď!

Lenže druhou stranou mince je, že N. Nazarbajev krajinu vyviedol z postgorbačovského chaosu po ukončení existencie Sovietskeho zväzu, udržal dobré vzťahy s Ruskom, Čínou, ale aj s USA. Bol iniciátorom vzniku Eurázijskej ekonomickej únie, odstránenia jadrových zbrani z územia krajiny... Jeho vulgárna delegitimizácia, pokus o odstránenie tohto dôchodcu formou uličnej vzbury davov môže viesť k destabilizácii na hranici Ruska (cca 6 800 km) a sproblémovanie priestoru medzi RF a Čínou.

Z mäkkého podbruška (Stredná Ázia) sa tak môže stať tekutá metastáza, čo si ani Peking, ani Moskva, ale ani Taškent, Biškek či Dušanbe nemôžu dovoliť.

V Nur-Sultane, po tom, čo sa objektívne protestné zhromaždenia zmenili na lúpežnícke výpravy chuligánov (áno – vypálená budova akimiátu v Almaty mi silne pripomína Andižan 2005, ktorý I. Karimov vyriešil po svojom, ale efektívne, alebo revolučné udalosti v Biškeku, kde po uliciach chodili „revolucionári s rozbrusovačkami a miestnych podnikateľov dôrazne žiadali o vydanie hotovosti z trezorov, lebo inak nastúpi revolučný zákon rozbrusovačky...“) a keď po nutnej personálnej výmene napr. na postoch v KNB, alebo rady bezpečnosti, bol vyhlásený mimoriadny stav na území celej krajiny od 5. do 19. (zatiaľ) januára 2022.

Nakoľko v Akorde vyhodnotili už zjavne koordinované konanie davu ako teroristickú hrozbu a útok na suverenitu Kazachstanu, Kazachstan sa ako členská krajina Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti v súlade s článkom 4 základného dokumentu tejto organizácie (Zmluva o kolektívnej bezpečnosti z 15. mája 1992 )[2] rozhodol požiadať o pomoc členské krajiny tohto zoskupenia, ktoré na žiadosť kladne reagovali a v Kazachstane sa začala dislokácia mierových síl OZKB (ODKB). Ich hlavným poslaním je ochrana štátnych a vojenských objektov, poskytnutie pomoci kazašským OČTK pri stabilizácii situácie v krajine a pomôcť pri návrate pravidiel právneho štátu. Pôjde asi o 3 600 ozbrojených osôb.

Príchod a dislokácia mierových síl je aj dôkazom toho, že postsovietsky priestor už prestáva akceptovať zmeny v jednotlivých krajinách pomocou scenára cez kopirák – tzv. farebných národných prevratov. Úspešný vzdor A. Lukašenka a teraz aj K-Ž. Tokajeva prednaznačuje novú geopolitickú konfiguráciu (spolu jasnými pozíciami Moskvy a Pekingu) v priestore Eurázie a tým pádom aj vo svete.

Riadené z jedného miesta?

Vráťme sa k náznaku o Ukrajine. Kazašský exminister a opozičný politik Muchtar Abljazov, ktorý žije v exile na Ukrajine (nie je priestor sa o ňom podrobnejšie rozpisovať, ale je zrejmé, že ak by sa vrátil do krajiny, bol by – ako kazašským súdom odsúdený – uväznený), v lete minulého roku na ukrajinských stránkach zverejnil plány na koordináciu protestov v Kazachstane a akcentoval informáciu, že silové zložky v krajine nebudú schopné zvládnuť masové protesty. V jednej z inštrukcií z kyjevského štábu M. Abljazova sa píše: „... budeme vytvárať malé skupiny, pričom musíme vytvoriť v každom meste 100 – 200 takýchto skupín. Tieto skupiny sa budú kontaktovať výlučne so mnou a mojím štábom v Kyjeve, čo zabezpečí konfidenciálnosť a bezpečnosť našich ľudí...“

M. Abljazov, absolvent moskovskej MIFI (ako jadrový fyzik), sa nikdy netajil svojou vierou v triumfálny návrat, možno na bielom koni, do Kazachstanu.

Deň zajtrajší

Aký bude najbližší vývoj, je ťažké prognózovať. Médiá prinášajú prvoplánové informácie a nepostihujú podstatu problému – tým je dehonestácia človeka vulgárno-prvoplánovým kapitalizmom a oneskorená politická modernizácia krajiny.

Je jasné, že prezident K.-Ž. Tokajev využil situáciu na ukončenie dvojvládia v krajine a „starec“ už nebude mať v Kazachstane (ak je ešte v krajine) ani morálny vplyv. Etapovité odovzdávanie moci sa neosvedčilo.

Dôjde k personálnej očiste, čo potvrdzuje menovanie 5. januára 2021 na post Štátneho tajomníka Kazachstanu (niečo ako ústavný ekvivalent viceprezidenta) mladého (nar. 1976), vzdelaného a ambiciózneho Erlana Karina, s ktorým mal možnosť autor textu niekoľkokrát (vtedy bol predsedom Kazašskej rady pre medzinárodné vzťahy) diskutovať, takže pozná jeho triezve názory. Taktiež je presvedčený, že E. Karin by neobetoval svoju budúcnosť, ak by v ňu neveril!

Čo je však najdôležitejšie, v Kazachstane nesmie dôjsť k strelbe.

Teda K.-Ž. Tokajev asi situáciu (s pomocou OZKB) zvládne a po upokojení a vyčírení vzťahu nazarbajevských a postnazarbajevských kádrov dôjde k stabilizácii a realizácii tuhšieho režimu. Hlavní investori do kazašskej ekonomiky za ostatných tridsať rokov (Čína, USA, Turecko, Saudská Arábia, RF...) jednoducho nemôžu stratiť svoje investície a zisky a tiež prispejú (možno aj nečinnosťou) k zavedeniu poriadku.

No a v súčasných kazašských nepokojoch nemožno vylúčiť ani kriminálny element, ktorý, ak by mal nakoniec navrch, to by bolo zlé.

Nesmieme zabúdať ani na fakt, že v roku 2024 by sa mali konať v Kazachstane riadne prezidentské voľby a ak K-Ž. Tokajev vyjde z tejto politickej krízy víťazne, bude víťazom týchto budúcich volieb a môže pokračovať aj v druhom volebnom období, ale v inej politickej bonite a kvalite. Ak nie, potom nebude mať politickú budúcnosť a dopadne ako N. Nazarbajev!

Zatiaľ želajme Kazachstanu a Kazachstancom len a len všetko dobré do roku 2022!

Poznámky:
[1] Kazachstanský tenge (KZT) – aktuálny kurz tenge | Kurz-Euro.sk (zones.sk)
[2] Celý text ZDE

(autor je vysokoškolský učitel)

Vyšlo v noveslovo.sk, publikováno se souhlasem autora