Vzdor-strana práce nepovažuje KĽDR za hrozbu pre svet, tak ako to prezentuje novozvolený americký prezident Donald Trump. Pozrime sa na históriu KĽDR, ktorá sa nijako vojensky neangažovala a neangažuje vo svete a pozrime sa na históriu USA, ktoré vojensky zasahujú a destabilizujú množstvo krajín po celom svete a zanechali za sebou milióny mŕtvych. Práve vojenská prítomnosť USA v Južnej Kórey, obrovské zbrojenie tejto krajiny, vyvoláva protireakciu zo strany KĽDR, ktorá sa preto militarizuje tak isto, aby ochránila svoju suverenitu a odstrašila potencionálnych útočníkov od preventívnych útokov a intervencie. Práve vojenská vybavenosť je zárukou, že KĽDR neskončila ako Líbya, Irak, Afganistan, Sýria, Jemen a Srbsko, keď pocítili vojenskú intervenciu USA a západných mocností.
Práve vojenská vybavenosť umožňuje tomuto neveľkému štátu rozprávať sa so „svetovými policajtmi“ ako rovný s rovným, čo napr. pre Slovensko už dávno neplatí. Je tiež na pováženie, že KĽDR je napádaná za svoj jadrový program, no nikoho ani len nenapadne, aby sa jadrových zbraní zbavili USA, Izrael, Rusko, či západne mocnosti… Ako je možné, že jedna krajina môže mať jadrové zbrane a druhej to umožnené nie je? Čo je to za farizejstvo, aj keď si zoberieme, že práve USA sú jedinou krajinou, ktorá jadrové zbrane použila. To, že niektoré štáty vlastnia jadrové zbrane, bude vyvolávať u ostatných snahu, aby ich tiež vlastnili, aby sa im mocensky vyrovnali a teda bezpečnostne stabilizovali svoju krajinu, to je logická protireakcia. My voláme po totálnom jadrovom odzbrojení, až potom môže zavládnuť svet bez jadrových zbraní. Vzdor-strana práce tiež volá po zastavení navyšovania rozpočtov na armády, voláme po celosvetovom odzbrojení a až potom sa môže niečo reálne pohnúť.
V dvadsiatom storočí vieme vymenovať desiatky prípadov, kedy v krajinách tretieho sveta zvíťazili pokrokové sily a boli krvavo potlačené. Násilne a fašistickými metódami bola zo strany CIA obnovená diktatúra kapitálu. USA vojensky intervenovali po celom svete a menili si pomocou tajných služieb rôzne demokraticky zvolené vlády. Ak USA považujú KĽDR za hrozbu, tak len v tom zmysle, že im prekáža, že existuje ozbrojená krajina, ktorá im nie je podriadená a riadi sa systémom takmer absolútneho sebaurčenia, teda nie je úplne odkázaná na veľmoci.
Prekáža im, že existuje krajina, ktorá im môže vrátiť facku a na to USA neboli nikdy zvyknuté. KĽDR nemá dôvod niekoho vojensky napadnúť a okupovať. Takéto tvrdenia sú len dôsledkom známeho „podľa seba súdim teba“. Donald Trump sa touto agresívnou politikou zahráva so životmi amerických občanov, nakoľko v prípade vojenskej odpovede bude niesť priamu zodpovednosť za reakciu zo strany KĽDR. Donald Trump ďalej riskuje rozšírenie konfliktu, nakoľko Čínska ľudová armáda v odpovedi na vojenskú prítomnosť USA už mobilizuje armádu pri hranici s KĽDR, predpokladáme, že bez odozvy by neostalo ani Rusko.
Jedinou možnosťou ako dosiahnuť odzbrojenie režimu v KĽDR, je odzbrojenie USA, jej stiahnutie sa z polostrova a zastavenie ovplyvňovania vlád v Soule. Vlády Kórejskej republiky sú prakticky bábkami USA. Toto konanie novozvoleného amerického prezidenta však poukazuje na ďalší fakt – že v USA neexistuje demokracia, že nie je z koho vyberať. Že tu existujú dve hlavné strany s rovnakým agresívnym programom. Zaujímavé je tiež divadlo, aké sa odohrávalo pri zvolení či už bývalého prezidenta Obamu, ktorý bol prezentovaný ako „Zmena“ spojená so zastavením imperialistickej politiky. Podobne to bolo aj pri zvolení Donalda Trumpa, ktorý „vybabral“ s celým establishmentom. Realita však bola vždy opačná – zvyšovanie vojenskej prítomnosti, zvyšovanie agresivity.
Treba povedať, že my vnímame režim KĽDR kriticky, nijak si ho neidealizujeme, no plne podporujeme mierové spolunažívanie národov, etník a štátov a preto je pre nás nejaké vyhrážanie sa KĽDR vojenským útokom zo strany USA niečo, čo nebudeme nikdy akceptovať a budeme proti tomuto postupu tvrdo stáť. Nikto iný si nemôže o svojom vlastnom osude rozhodnúť, ako samotný ľud KĽDR a nikto nemá právo sa miešať do ich spôsobu života a vnútorných záležitostí , lebo to právo majú len oni samotní.
Uvedomme si konečne, že svet je rozmanitý a nie každá kultúra sa chce podriadiť globalizácii a kultu konzumu, ale chce si uchovať svoje kultúrne a tradičné špecifiká. Nesnažme sa všetky štáty nakopírovať presne tak, ako fast foody McDonlads, lebo potom to skončí presne tak isto tragicky, ako môžeme vidieť zdevastované africké a arabské štáty, kde Západ na čele s USA zavádzal „demokraciu“ made in USA…
Zastavme vojnu, voľme mier, lebo práve preventívny útok na KĽDR sa môže stať tou iskierkou, ktorá môže spustiť celosvetový konflikt, ktorý bude mať fatálne následky pre celý svet a zasiahne aj Slovensko. Umierať budú opäť len nevinní obyčajní ľudia na všetkých stranách.
Vzdor-strana práce
