Praha 21. augusta (TASR) – Nový školský rok bude pre 1289 českých učilíšť, stredných škôl a gymnázií, ich žiakov i učiteľov prelomový. Po 14 rokoch úvah, príprav a opakovaných odkladov sa projekt tzv. štátnej maturity má stať realitou. Vláda Petra Nečasa rozhodla, že v októbri absolvujú stredoškoláci generálku a od januára sa projekt rozbehne do života.
Študenti reagovali okamžite: na sociálnej sieti Facebook vznikla skupina, ktorá si kladie za cieľ jediné – štátne maturity zrušiť. Jej názov hovorí jasne: „NIE štátnym maturitám“.
Akými nástrojmi? Radikálni študenti uvažujú nielen o demonštrácii, ktoré zabrali vždy v minulosti - keď politici váhali, či projekt schváliť alebo ešte odložiť. Možnosťou je aj svojrázny „vedomostný“ bojkot generálnej skúšky v dňoch 11.-14. októbra: ak by tento test dopadol katastrofálne, ministerstvo školstva by mohlo z projektu vycúvať. V duchu motta: „Nebuďme politikom pokusnými králikmi a sabotujme skúšky zlými výsledkami!“
Optimizmus radikálnych odporcov štátnej maturity spomedzi študentov nezdieľa minister školstva Josef Dobeš. Podľa jeho slov, generálna skúška má otestovať pripravenosť projektu, najmä logistiku, a výsledky samotných študentov v tejto skúške príliš veľký význam nemajú. Do generálky je aktuálne prihlásených viac ako 1100 škôl.
Váhaví sú nielen mnohí učitelia, ktorí stále pochybujú, či je projekt pripravený dobre a či prinesie očakávaný efekt. Vážne pochybnosti majú aj členovia vlády za ODS. Premiér Nečas a ďalší ministri z ODS sa pri nedávnom hlasovaní vo vláde jednotne zdržali. Návrh tak prešiel iba vďaka hlasom ministrov z TOP 09 a strany Veci verejné.
Nevzdávajú sa ani niektorí politici: senátor za ČSSD Marcel Chládek chce kolegom v hornej komore navrhnúť, aby schválili trojročný odklad projektu. Zdá sa však, že tento návrh nezíska väčšinovú podporu.
Rozdelená je aj verejnosť. Podľa aktuálneho výskumu spoločnosti SANEP, so zavedením štátnej maturity súhlasí takmer 45 percent Čechov a nesúhlasí 40 percent. Až 15 percent oslovených nedokázalo zaujať vyhranený postoj.
Cieľom projektu štátnej maturity je nastavenie jednotných pravidiel a kritérií, a získanie jasného obrazu, aké výsledky študenti dosahujú, bez ohľadu na to, kde a na akej škole maturujú. Maturita bude diferencovaná podľa typu strednej školy a má mať dve voliteľné úrovne, ľahšiu a ťažšiu, podľa toho, či dotyčný sa chce ďalej vzdelávať alebo nie. Zámerom bolo aj viac otvoriť stredoškolákom dvere vysokých škôl, ktoré by mohli úspešných maturantov prijímať bez prijímacích pohovorov. To sa však na niektorých, najmä technických školách deje už dnes, a naopak, na architektúru, právo či umelecké smery budú prijímacie pohovory povinné aj po zavedení štátnej maturity.
Ak sa rozbehnutý projekt štátnej maturity v Česku jeho kritikom nepodarí zastaviť, na jar roku 2011 budú českí stredoškoláci maturovať povinne z dvoch predmetov – z češtiny a k tomu aj z matematiky alebo cudzieho jazyka. Voliteľne si budú môcť pridať aj ďalší predmet, napríklad biológiu. V roku 2012 budú v rámci štátnej maturity povinné už tri predmety: čeština, cudzí jazyk a jeden predmet zo skupiny matematika, informatika a základy spoločenských vied. Študent si bude môcť zvoliť stupeň obťažnosti skúšky. A aby to nebolo také jednoduché a prehľadné – skúška bude mať štátnu časť, ktorej garantom bude ministerstvo školstva, a časť, ktorú pripraví škola.
Otázky vyvoláva nielen samotná štátna maturita, ale aj jej dopady na stredné školy a študentov. Podľa niektorých odhadov si možno až 10 percent mladých ľudí uvedomí, že na gymnázium či odbornú strednú školu nemajú, a uprednostnia učilište. Slabé výsledky niektorých menších škôl by mohli aj motivovať úradníkov, aby navrhli ich zánik.
