Turci v referende tesne podporili ústavné zmeny, ktoré spravia z Erdogana neobmedzeného vládcu Turecka. Už teraz je hlásených množstvo podvodov, ktoré mali hlasovanie sprevádzať. Tak isto kampaň, ktorú viedol Erdogan a jeho strana za prejdenie referenda bola špinavá, štátne inštitúcie boli zneužívané na podporu referenda, samotný Erdogan, ktorý ako prezident všetkých Turkov mal byť nestranný, všetkou silou burcoval za posilnenie svojich diktátorských kompetencií, opozícia bola zastrašovaná a prenasledovaná. Výsledok v referende je zlou správou pre všetkých demokraticky zmýšľajúcich ľudí, nakoľko toto hlasovanie otvára cestu k úplnej moci prezidenta Erdogana a vlastne mu dáva výhradné diktátorské postavenie.
Turecko sa tak mení na diktatúru jedného muža a na islamistický režim, ktorý je v ekonomickej oblasti silno neoliberálny, potláčajúci práva pracujúcich, politických oponentov, odborárov, žien, Kudrov a ktorý vo veľkom podporuje veľkokapitál, nadnárodné korporácie a privatizáciu. Erdogan dal zavrieť desiatky tisíc ľudí a ďalšie desiatky tisíc jeho režimu nepohodlných ľudí bolo prepustených zo škôl, súdov, úradov, armády a ďalších inštitúcií. Erdoganov režim tak represiou zastrašuje opozíciu a nepohodlní aktivisti končia vo väzniciach. Tak isto bolo zatknutých viacero opozičných poslancov z kurdskej strany HDP, ktorí stále hnijú vo väzniciach. V tureckých väzniciach sú tiež bez súdu držané celé roky stovky politických oponentov aj z radov odborárov, komunistov, sociálnych aktivistov, ľavičiarov, antikapitalistov a Kurdov.
Povedzme si, že vďaka schváleniu návrhov v referende, bude môcť ostať Erdogan pri moci minimálne do roku 2029, že sa zruší funkcia premiéra a tieto kompetencie preberie prezident Erdogan, ktorý tiež bude môcť vyhlasovať voľby do parlamentu podľa svojho uváženia a tak isto bude môcť podľa svojho uváženia rozpustiť aj parlament. Bude môcť tiež svojvoľne odvolávať a navrhovať ministrov, či väčšinu ústavných sudcov. Tiež dostane kompetenciu vydávať nariadenia, ktoré budú mať prakticky silu zákona. Erdogan sa tiež chystá zaviesť trest smrti a to nám môže byť jasné, že tým pádom bude ohrozených popravou množstvo politických oponentov.
Erdoganov režim vedie proti Kurdom krvavú vojnu, kde sa turecká armáda dopúšťa mnohých zverstiev a zločinov. Viacero kurdských miest bolo prepadnutých vojskom a bolo v nich zmasakrovaných množstvo civilistov. Erdoganov režim prerušil prímerie s Kurdskou stranou pracujúcich a obnovil krvavý konflikt, ktorý zužuje kurdské oblasti v Turecku už desiatky rokov. Turecko tiež vedie vojnu aj proti Kurdom žijúcim v Sýrii, kedy turecká armáda nerešpektuje hranice Sýrie a vojensky operuje na jej územiach. Turecko tiež spolupracovalo s Islamským štátom a umožňovalo mu cez jeho hranice dovážať vojenský materiál a nových bojovníkov a dokonca mu posúvalo informácie rozviedky o polohe vojsk. Turecký režim tiež vojensky a materiálne podporuje viacero islamistických povstaleckých skupín, ktoré operujú v Sýrii.
Vzdor-strana práce preto jasne považuje Erdoganov režim za diktátorský, šovinistický a islamistický, dokonca Erdogan sníva o obnovení niekdajšej Osmanskej ríše, čo môžeme vidieť aj pri nerešpektovaní hraníc Sýrie. Nezabúdajme, ako sa Erdogan nepriateľsky vyjadroval počas kampane na adresu Európy a ako vyzýval Turkov, žijúcich v Európe, aby mali čo najviac detí a takto dali populačne odpoveď Európanom a ovládli ich krajiny, alebo na výroky, kedy odkazoval európskym štátom, aby zakazovali protiturecké demonštrácie. Tiež nezabúdame ani na vydieranie Európy tým, keď sa vyhrážal, že vpustí k nám státisíce migrantov.
Vzdor-strana práce tiež jasne hovorí, že krajina s takýmto režimom nemá čo hľadať v EÚ a preto Turecku treba zrušiť prístupové rokovania o vstupe do EÚ. Nezabúdajme na slová prezidenta Kisku, ktorý nazval Erdogana svojim priateľom a Turecko ostrovčekom stability. O čom nás to Kiska presviedčal? Keď si však uvedomíme súvislosti, robil tak preto, lebo USA považujú Turecko za svojho strategického partnera a určite nebudú chcieť ani po tomto vývoji nijak ohroziť toto partnerstvo. USA a západné mocnosti ako Francúzsko, či Veľká Británia potrebujú Turecko ako svojho strategického hráča na destabilizáciu a ovládanie arabského sveta.
Erdoganov režim si pošpinil svoje ruky aj krvavou vojnovou politikou voči Kurdom, či už žijúcim v Turecku, alebo Sýrii, svojou spoluprácou s islamistickými povstalcami v Sýrii, prenasledovaním opozície, prepúšťaním desiatok tisíc ľudí zo štátnej správy a zatváraním ďalších tisícov odporcov do väzníc. V Turecku sekularizmus dostal vážne trhliny a Erdogan bude teraz intenzívnejšie islamizovať túto krajinu.
Miroslav Pomajdík – podpredseda Vzdoru-strany práce
