Do funkcie ho zvolil parlament, presnejšie poslanci za vládnu stranu SMER-SD. To sa dá konštatovať aj napriek tomu, že voľba bola tajná, keďže parlamentná aritmetika nepustí – volieb sa zúčastnilo 95 poslancov a Václav Mika dostal hlasy 74. z nich. A keďže mimovládne parlamentné strany sa hlasovania s výnimkou hnutia Obyčajní ľudia nezúčastnili, možno konštatovať, že vládna strana má opäť vlastného riaditeľa verejnoprávneho médiá.

Napokon, v prípade Slovenskej televízie tak tomu bolo doteraz vždy a to z jednoduchého dôvodu – politici nemajú inú možnosť zabezpečiť si pravidelné „okienka“ a prezentovanie seba samých v súkromných, ale iba vo verejnoprávnych médiách. Samozrejme, že sa im nepáči nízka sledovanosť Slovenskej televízie, ale lepšie aspoň nejaká, ako žiadna. A tak bolo aj jedno, či riaditeľa volili priamo poslanci alebo členovia Rady STV, pretože tých zase volili poslanci. Inými slovami, či už sa riaditeľ STV volil tak alebo onak, vždy bol pod kontrolou politikov. Buď priamo alebo nepriamo.

Výnimkou nebola ani predchádzajúca vládna koalícia Ivety Radičovej. Iba chuť a cieľ zbaviť sa vtedajšieho riaditeľa STV Štefana Nižňanského zamaskovala reformou verejnoprávnych inštitúcií – spojením Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. A to dokonca v skrátenom legislatívnom režime a bez akejkoľvek odbornej diskusie.

Vláda jednej strany vedená premiérom Robertom Ficom práve preto mohla urobiť to, čo urobila. Za pochybných okolností odvolala riaditeľku RTVS Miloslavu Zemkovú, vypísala výberové konanie na post riaditeľa a hneď ho aj zvolila. Celú operáciu stihla za mesiac. A to pritom postupovala presne a aj v duchu zákona, ktorý pripravila a schválila vládna koalícia vedená premiérkou Ivetou Radičovou. To, či s výnimkou odvolania riaditeľky Miloslavy Zemkovej, rozhodne Ústavný súd. Ak zistí, že parlament porušil jej práva a odvolal ju z funkcie v rozpore so zákonom, bude mať Slovensko dvoch generálnych riaditeľov RTVS.

Na spojenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu si okrem politikov zvykla aj spoločnosť a tak niet dôvodu pre návrat späť, teda ich rozdelenie. Aj keď – a veľmi zjednodušene povedané – kým situácia v Slovenskom rozhlase je dobrá, aspoň čo sa týka obľúbenosti, keďže si na trhu udržiava už roky druhú pozíciu, v Slovenskej televízii je to naopak. Hoci isté zvýšenie sledovanosti zaznamenala práve počas riaditeľky Miloslavy Zemkovej, sledovanosť jej prvého programu, ktorý sa pohybuje zo zažmúrenými očami okolo 10 percent, je viac ako iba mizerná.

Mám dôvod si myslieť, že je ešte otázne, či Václav Mika, ktorý má skúsenosti so súkromnými médiami – viedol napríklad TV Markíza - dokáže odolať politickým tlakom a zdvihnúť úroveň Slovenskej televízie. Nepôjde to ľahko - potrebuje k tomu nielen chuť a vôľu, ale hlavne peniaze. A tie nemá, teda je odkázaný na chuť a vôľu politikov. 

Komentář zazněl v pořadu Českého rozhlasu 6 Názory a argumenty
Publikováno se souhlasem vydavatele.