Dôkazom toho je jednoducho štátna návšteva prezidenta Šavkata Mirzijojeva koncom januára 2023 v Kirgizsku (na najvyššej protokolárnej úrovni).

Žiaľ, stredoeurópske Slovensko napriek tomu, že sa nafukuje, má v tomto ďaleko do chápania vážnosti prezidentského úradu. Hanba a poníženie vlastnej krajiny, Slovenskaa politicko-pubertálne konanie sa jednoducho nedajú zakryť make-upom, alebo produkciou od pána Hanečku.

Prečo?

Prečo vlastne prezident Š. Mirzijojev odcestoval do Biškeku? Skúsme to zhrnúť do štyroch, podľa nášho názoru relevantných dôvodov, pričom ten druhý je arcivážny:
po prvé – ide o prvú štátnu návštevu Š. Mirzijojeva po jeho znovuzvolení v októbri 2021 do Kirgizska;
po druhé – aby sa po viac ako tridsiatich rokoch uzatvorili niektoré otázky sporných častí štátnej hranice;[1]
po tretie – aby Taškent verejne a oficiálne ohlásil, že bude aktívnym spoluúčastníkom strategického projektu širokorozchodnej železnice Uzbekistan – Kirgizsko – Čína, na ktoromsa pracuje cca 26 rokov;
po štvrté – Taškent sa rozhodol participovať spolu s Kazachstanom na projekte vodného diela Kabar-Atinsk v Kirgizsku, ktoré by malo zaistiť cielené zásobovanie vodou a elektrickou energiou všetkých troch stredoázijských republík.

Návšteva

Samotná štátna návšteva prezidenta Uzbekistanu Š. Mirzijojeva v susednom Kirgizsku sa konala v dňoch 26. – 27. januára 2023.

V rámci príprav bola v apríli 2022 v Biškeku, v meste, kde fungovalo Interhelpo a časť svojho detstva tam prežil A. Dubček (vtedy sa mesto volalo Piškek), slávnostne zahájená činnosť Kirgizsko-uzbeckého fondu rozvoja, ktorého hlavným cieľom je pod ingerenciou štátu financovanie spoločných projektov.

Tesne pred návštevou (25. januára 2023) sa v hlavnom meste Kirgizska konalo biznis fórum Kirgizsko – Uzbekistan, na ktorom sa zúčastnilo 350 zástupcov podnikateľských kruhov z oboch stredoázijských krajín.

Na podujatí zaznelo, že obchodný obrat medzi oboma krajinami dosiahol v roku 2022 úroveň 1,2 mld. $[2], pričom aj táto návšteva vytvorila predpoklady na to, aby v roku 2023 bola dosiahnutá úroveň 2 mld. $. Obe strany totiž zaznamenávajú rastúcu paradigmu vzájomných dodávok cementu, uhlia, farebných kovov, poľnohospodárskych a farmaceutických produktov.

Konkrétnym výsledkom tejto podnikateľskej prípravy pred návštevou bol podpis:[3]
– investičných dohôd vo výške 300,3 mil. $;
– exportných kontraktov (z Kirgizska do Uzbekistanu) na úrovni 155,6 mil. $;
– importných kontraktov (z Uzbekistanu do Kirgizska) na úrovni 223 mil. $.

Len na pripomenutie: Počas návštevy vtedy novozvoleného[4] prezidenta Kirgizska Sadyra Žaparova (11. – 12. marec 2021) v Uzbekistane bolo podpísaných 15 kontraktov v hodnote 127,6 mil. $.

Čo bolo pred návštevou

Pôvodne bola táto návšteva plánovaná na november 2022, ale ešte neboli doriešené otázky okolo štátnej hranice. Potom Š. Mirzijojeva očakávali v Biškeku 9. decembra 2022 v rámci summitu Eurázijskej ekonomickej únie (EEÚ). Napriek potvrdeniu účasti ho na tomto multilaterálnom podujatí napokon zastupoval predseda vlády Uzbekistanu Abdulla Aripov.

Existujú úvahy o tom, že Š. Mirzijojev netúžil po stretnutí s nie celkom diplomaticky sa vyjadrujúcim prezidentom Bieloruska Aleksandrom Lukašenkom, ale aj, že sa nechcel stretnúť ani s prezidentom Vladimírom Putinom, ktorý má na neho (a vice versa) mnoho otázok, nakoľko niektoré aktivity Taškentu sa Moskve nepozdávajú na 100 %. A navyše, Š. Mirzijojev chcel, aby návšteva mala protokolárny cveng a súčasne nedelalvoval svoj úrad.

Na čom sa dohodli

Prezidenti Kirgizska (členská krajina EEÚ) a Kazachstanu (štatút pozorovateľa v EEÚ) sa v rámci stredoázijskej neformálnej integrácie dohodli na nasledujúcich zásadných momentoch:
– na zvyšovaní objemu a rozširovaní nomenklatúry vzájomného obchodu;
– na hľadaní možností výroby tovarov, ktoré by nahradili import z tretích krajín;
– na zriadení obchodných centier v Biškeku a Taškente;
– na spracovaní spoločných investičných projektov vo výške 500 mil. $;
– na rozšírení spolupráce v sfére poľnohospodárstva;
– na intenzifikácii priamych kontaktov medzi regiónmi Kirgizska a Kazachstanu;
– na aktivizácii budovania železničnej trate Čína – Kirgizsko – Uzbekistan a vybudovania diaľnice Andižan – Oš – Irkeštan;
– na aktivizácii spoločného úsilia budovania vodného diela Kabar-Atinsk;
– na rozšírení spolupráce v kultúrne a humanitárnej sfére.

Ak by sme hľadeli len na kvantitatívne ukazovatele, tak celkový výsledok štátnej návštevy uzbeckého prezidenta je 25 podpísaných dokumentov, ktorých zoznam je v tabuľke.[5]

Š. Mirzijojev tak de facto svojou návštevou realizuje koncept, ktorý prezentoval v Samarkande v roku 2020, a to – Stredná Ázia bez sprostredkovateľov.[7]

Aj to sa stáva

Niekedy sa stáva, že zvolenie nových prezidentov prináša aj novú kvalitu. Kirgizsko a Uzbekistan sú toho príjemným príkladom. Prezidenti Kirgizska a Uzbekistanu aj touto štátnou návštevou dokázali a dokazujú, že regionálnu politiku – a štátnu politiku vôbec –možno robiť korektne, akceptujúc vnútroštátne špecifiká, a najmä že ju možno robiť bez sprostredkovateľa.

Tiež je dôkazom toho, že Stredná Ázia prehodila výhybku: od doterajšej nevraživosti ku spolupráci a regionálnej integrácii. Stabilita Strednej Ázie totiž v maximálnej miere závisí od stability a stabilných vzťahov jej jednotlivých krajín.

Pritom ale nesmieme v rámci Strednej Ázie zabúdať na bezpečnostný fenomén Afganistanu. Áno, to je tá krajina, odkiaľ Spojené štáty (a ich pucfleci) ušli s takou potupou…

(Autor je vysokoškolský učitel; publikováno se svolením autora)

[1] Pozri: Kirgizsko – Uzbekistan: tentoraz molové tóny – Noveslovo ZDE
[2] Pozri: ZDE
[3] ZDE (fergana.ru)
[4] Podrobnejšie  pozri: Kirgizsko má nového prezidenta – čo ďalej? | noveslovo.sk ZDE
[5] ZDE
[6] Plný text pozri: ZDE (president.kg) 
[7] Stredná Ázia – v budúcnosti ako priorita Taškentu | noveslovo.sk ZDE