V odôvodnení, prečo sa dostal na zoznam osôb, ktoré majú zakázaný vstup do EÚ, ako aj zmrazené účty, sa hovorí, že J. D. Kobzon: „Navštívil takzvanú Doneckú ľudovú republiku a počas svojej návštevy predniesol vyhlásenia, ktorými podporil separatistov. Bol tiež vymenovaný za honorárneho konzula tzv. Doneckej ľudovej republiky v Ruskej federácii. 20. marca 2014 hlasoval za návrh federálneho ústavného zákona ,o prijatí Krymskej republiky do Ruskej federácie a vytvorení nových federálnych celkov v rámci Ruskej federácie – Krymskej republiky a mesta s federálnym štatútom Sevastopol‘.“ V prípade poslanca V. F. Raškina sa konštatuje, že hnutie Červená Moskva „organizovalo verejné demonštrácie na podporu separatistov a tým podporilo politiky, ktoré narúšajú územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny“. Ďalej nasleduje to isté obvinenie ako u Kobzona, t. j. hlasovanie vo veci Krymu a Sevastopoľa. [ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2015/241 9. februára 2015. In: Úradný vestník Európskej únie, L40/14, 16.2.2015.]

Ak si v oboch prípadoch odmyslíme hlasovanie poslancov v dume o zákonoch vzťahujúcich sa ku Krymu a Sevastopoľu, ktoré nemôže byť rozhodujúce pre udelenie sankcií, lebo to by sa musela na zozname ocitnúť celá duma okrem jedného poslanca, ktorý hlasoval inak (Pravda, 20. 3. 2014), tak dôvody, o ktoré sa sankcie proti nim opierajú, sa redukujú už len na: v prípade Kobzona je to jeho podpora separatistov vyhláseniami a funkcia honorárneho konzula; Raškin sa previnil tým, že sa podieľal na demonštráciách na podporu separatistov, čím podporil politiku, ktorá podľa rozhodnutia Rady Európskej únie „narúša alebo ohrozuje územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny“ [ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2015/241 9. februára 2015].

V dôvodoch pre udelenie sankcií ma najmä znepokojuje, že Kobzonova vina spočíva v tom, že svojimi vyhláseniami podporil separatistov. A to mu ešte Rada Európskej únie odpustila jeho ďalší neodpustiteľný prehrešok proti územnej celistvosti Ukrajiny, spočívajúci v tom, že pravdepodobne ako prvý zaspieval aj hymnu Doneckej národnej republiky a dokonca ju spieval aj s vodcom doneckých „separatistov“ A. Zacharčenkom. Vina Raškina je v jeho účasti na občianskych demonštráciách na podporu separatistov. Ak je teda jedným zo skutočných dôvodov sankcií proti Kobzonovi a Raškinovi fakt ich verejnej podpory „separatistov“, ktorou narušili územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, tak mi celkom prirodzene hneď napadá otázka – a čo bude s nami, ktorí sme v EÚ a tiež podporujeme DNR a LNR svojimi názormi a činmi? My tiež narúšame celistvosť a suverenitu Ukrajiny? Ak k dôvodom sankcií proti Kobzonovi a Raškinovi patria ich vyhlásenia a demonštrácie na podporu DNR a LNR, nie sú tieto sankcie narušením ich práva na slobodu slova a prejavu? Veď ak by sankcie voči nim neboli aj za uplatnenie ich práva slobodu slova a prejavu, prečo sa potom explicitne objavujú v rozhodnutí Rady Európskej únie pri ich mene? Ako je možné, že ruskí občania sú Radou Európskej únie potrestaní za slobodu slova a prejavu, a Európania si môžu hovoriť, čo chcú a demonštrovať, za čo chcú? Alebo je rozhodnutie Rady nejakou predzvesťou „zjednocovania“ názorov aj v rámci EÚ?

Vladimír Manda

Otištěno na základě spolupráce se slovnským levicovým portále noveslovo.sk.