Nezáujem o organizáciu olympiád

Trend klesajúceho záujmu o organizáciu olympijských hier je charakteristickým znakom letných olympiád v 21. storočí. Pre porovnanie, o LOH 2004 sa uchádzalo 11 kandidátskych miest, pri nasledujúcich kandidatúrach však toto číslo klesalo: LOH 2008 (10 miest), LOH 2012 (9), LOH 2016 (7), LOH 2020 (5). Všetko vyvrcholilo prideľovaním olympiád v budúcnosti: o LOH 2024 boli len dvaja uchádzači, zatiaľ čo pri LOH 2028 a 2032 len jeden. Dôvodom poklesu záujmu o LOH rozhodne nie je iba pandémia koronavírusu, veď okrem Brisbane 2032 boli všetky LOH udelené pred pandémiou – LOH 2024 a LOH 2028 ešte v roku 2017. Samozrejme, treba dodať, že pri zimných olympiádach (ZOH) sa tento trend prejavil len sčasti – ide však o neporovnateľne menšie podujatie a pre mnohé mestá prináša možnosť olympijskej prestíže s podstatne nižšími nákladmi, napr. pre Miláno. To presmerovalo svoj bývalý záujem o LOH na ZOH, ktoré zorganizuje v roku 2026, a to aj s možnosťou využiť alpské športoviská z minulých podujatí. 

Na trend klesajúceho záujmu o organizáciu LOH reagoval aj MOV, ktorý sa rozhodol vyberať organizátora s väčším časovým predstihom, než bolo tradičných sedem rokov. Vybraté mesto si tak môže rozložiť náklady na dlhšie obdobie. Okrem toho MOV zmenil aj systém výberu, pričom začal klásť dôraz na priebežné vyhodnocovanie kandidátov. Tým sa znižujú náklady neúspešných organizátorov, hoci korupciu pri výbere to odstrániť nedokáže. Objavili sa dokonca už i úvahy, aby sa podujatie konalo vždy na jednom mieste, podobne ako v antickej Olympii. To však môže vyvolávať rôzne pnutia: niektorí si vedia ako miesto stálych olympiád predstaviť Los Angeles, ktoré má vybudované tak športoviská, ako aj infraštruktúru. Tu sa však núka otázka, prečo by to nemohol byť aj nejaký geopolitický rival Západu, napr. Peking, ktorý je takisto dobre pripravený. Tak či onak, politizácia olympiád by ďalej vzrástla…

 Finančná náročnosť

Súčasne s poklesom počtu záujemcov o organizáciu LOH rastie finančná náročnosť podujatia. Všetky LOH v 21. storočí boli beznádejne stratové, pričom poslednými hrami, kde sa darilo udržať náklady v rozumných medziach, boli Sydney 2000. Pre Grécko prinášajú LOH 2004 dodnes náklady asi 16 miliárd, ktoré prehlbujú latentnú finančnú krízu. LOH 2008 v Pekingu stáli dokonca vyše 40 miliárd dolárov, tie však podržala silná čínska ekonomika. Podrobnejšie pozri tu. V Londýne 2012 odhadovali pôvodne náklady na 4 miliardy, reálne však boli niekoľko krát vyššie. Aj LOH 2016 v Riu boli nákladné a dodnes ich mnohí kritizujú. O Tokiu išli zlé chýry dávno pred začiatkom a nespokojnosť verejnosti s podujatím stále rastie. Ani väčšina olympiád na konci 20. storočia finančné výnosy neprinášala, naopak, napr. Montreal náklady na LOH 1976 splácal až do 2016. Problémom kandidatúry na usporiadateľa LOH je i to, že aj neúspešná kampaň prináša vysoké náklady – na zlepšenie „pripravenosti“, mediálnu prezentáciu atď. Poľahky môže ísť až o sto miliónov dolárov. Okrem toho existujú aj neoficiálne náklady na „naklonenie“ voliteľov, keďže korupcia pri voľbe usporiadateľa OH je verejným tajomstvom. Po niekoľkých neúspešných pokusoch s veľkými výdavkami preto kandidátske mestá nutne strácajú záujem.