Snáď si niekto zo striebornými rokmi spomenie na priemyselno-výrobné družstvo robotníkov a roľníkov Česko-Slovenska INTERHELPO, ktoré bolo založené práve pred sto rokmi – v máji 1923 v Žiline s cieľom pomôcť sovietskemu Kirgizsku. V celkovom počte 1 078 osôb, ktoré odišli do Piškeku (dnešný Biškek) bolo 407 jeho členov a 671 rodinných príslušníkov, medzi ktorými bol aj maličký Alexander Dubček. Napriek úspechom družstvo v roku 1943 pod tlakom sovietskej byrokracie právne zaniklo.

Ani to, že samotní Kirgizi vnímali INTERHELPO ako jeden zo základných kameňov vzniku ich skromnej priemyselnej základne, ani to, že tam časť svojho detstva strávil medzinárodne uznávaný politik, Alexander Dubček, nedokázalo Slovensko, s výnimkou aktivít prezidenta Ivana Gašparoviča, za tridsať rokov svojej existencie využiť.

Možno, že sa ľady prelomia teraz. Hlavným trénerom futbalovej reprezentácie Kirgizska sa totiž, počnúc týmto májom, sto rokov po INTERHELPE, stal z tridsiatich kandidátov Slovák Štefan Tarkovič.[1]

Takže prepisovatelia slovenských dejín vo vzťahu k bývalému Sovietskemu zväzu si môžu mädliť ruky. INTERHELPO a A. Dubček sú už mimo hry, v ofsajde. Ale historickú pravdu nemožno oklamať.

Úspešná cesta

Lenže na stránkach SLOVA sa nebudeme venovať futbalu, ale pokúsime sa identifikovať, prečo sa uskutočnila oficiálna návšteva prezidenta Kirgizska Sadyra Žaparova v Ruskej federácii a čo bolo jej podstatou. V pracovnej časti svojho pobytu v Moskve sa spolu s kolegami, prezidentmi stredoázijských štátov, zúčastnil na oslavách Dňa víťazstva 9. mája 2023 v Moskve.

Samotná oficiálna návšteva sa konala v dňoch 7. až 8. mája 2023 a mala, podľa hodnotenia Biškeku „…otvorený, konštruktívny a partnerský charakter a počas návštevy boli posúdené kľúčové témy bilaterálnej spolupráce, ako aj eurázijskej integrácie…“

Samozrejme, mimo paluby neostali ani regionálno-bezpečnostné témy (Afganistan) a medzinárodné problémy (Ukrajina).

Okrem rokovaní s prezidentom V. V. Putinom a predsedom vlády RF Michalom Mišustinom sa v Rževe stretol kirgizský prezident s predsedom Štátnej dumy (dolná komora) Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie Vjačeslavom Volodinom. Podobne ako slovenská prezidentka na zbytočnej návšteve na Ukrajine, nemajúc na to ústavnú kompetenciu, aj kirgizský prezident sľuboval rozšírenie rozšírenie kontaktov zastupiteľských zborov v rámci parlamentnej diplomacie.

Hlavným bodom návštevy v Rževe bolo slávnostné otvorenie pamätného memoriálu vojakom z Kirgizska, ktorí padli počas Veľkej vlasteneckej vojny.

Štandardný, ale zaujímavý text

Prezidenti Kirgizska a Ruskej federácie podpísali Spoločné vyhlásenie o upevnení vzťahov strategického partnerstva a spojenectva (?????????? ????????? ?????????? ?????????? ????????? ?.?.?????? ? ?????????? ?????????? ?????????? ?.?.???????? ?? ?????????? ????????? ??????????????? ??????????? ? ????????????).[1] Ide o štandardný diplomatický text, ktorý v 21 bodoch popisuje, čo momentálne v bilaterálnych vzťahoch medzi Biškekom a Moskvou je a čo by sa malo aktivizovať.

Tí, ktorí si myslia, že medzinárodná izolácia V. Putina je širšia než okolo humien Slovenska, si môžu zapísať, že V. V. Putin prijal pozvanie a do konca roku 2023 oficiálne navštívi Kirgizsko.[3]

Ďalej je dôležité aj to, čo zaznelo na bilaterálnych rokovaniach, že po uvalení nezmyselných (až bizarných sankcií) na Ruskú federáciu zo strany Bruselu a spol. sa obchodný obrat zvýšil o 37 % a Moskva sa stala najväčším investorom do ekonomiky Kirgizska.

No ale z pohľadu autora sú v rámci tejto návštevy a prijatého Spoločného vyhlásenia…. dôležité dva momenty, resp. fenomény.

Prvým je zásadná zmienka o rozšírených perspektívach vo vojensko-technickej oblasti a druhým rozšírenie a upevnenie spolupráce v rámci Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB).

V tomto kontexte nezabúdajme, že (v bode č. 18 spomenutej deklarácie je to uvedené), že obe krajiny, ktoré sú zakladajúcimi členmi Šanghajskej organizácie spolupráce, sa chcú intenzívnejšie podieľať na budovaní konceptu Veľkého Eurázijského partnerstva.[4]

Toto je nakoniec v mantineloch dohody zo stretnutia prezidentov vo formáte Rusko – Stredná Ázia, alebo ak chcete, Stredná Ázia – Rusko (Astana, 14. októbra 2022)[5] o rozvoji šesťstrannej spolupráce v niektorých oblastiach (politicko-diplomatická, energetická, dopravná, medicínska, sociálna, kultúrna a samozrejme obchodno-ekonomická).

Pozor na prepisovačov dejín

Aj o tom bola táto májová oficiálna návšteva kirgizského prezidenta v Rževe a Moskve. Účasť na vojenskej prehliadke a vzdanie úcty obetiam Veľkej vlasteneckej vojny bol vedľajší produkt, ktorý ale znamená, že prepisovanie histórie 20. storočia sa zatiaľ nekoná!

A nezabúdajme, že návšteva S. Žaparova sa konala po sérii jeho rozhovorov s americkou administratívou, napr. 24. apríla 2023 rokoval s pomocníkom ministra zahraničných vecí USA pre južnú a Strednú Áziu Donaldom Lu, ktorý prisľúbil pomoc Kirgizsku v oblasti rozvoja digitálnej ekonomiky. A takéto sľuby ťažko možno odmietnuť. Ďalej 26. – 28. apríla 2023 bol v Biškeku námestníčka ministra financií USA Elizabeth Rosenberg, zodpovedná za boj s finančným terorizmom a finančným zločinom. V Kirgizsku „študovala“ možnosti obchádzania protiruských sankcií zo strany Kirgizska.

Je to však otázka ceny a cena otázky! A pre Biškek má väčšiu cenu strategické partnerstvo s Moskvou, než dajaký holub na streche vo Washingtone.

Autor je vysokoškolský učiteľ

Publikováno se svolením autora.

[1] ZDE
[2] Plné znenie ZDE
[3] ZDE
[4] ZDE
[5] ZDE