Podľa aktuálnej dikcie Ústavy Kirgizskej republiky, ktorá bola prijatá referendom 11. apríla 2021 a bližšie sme si ju predstavili v článku Nová ústava, nové Kirgizsko[2], jednokomorový parlament Žogorku Keneš  tvorí 90 poslancov, ktorí sú volení na päť rokov.

Inak pôvodne mal parlament 120 poslancov a predchádzajúce (problémové) parlamentné voľby sa konali 4. októbra 2020. Odvtedy došlo aj zníženiu volebného cenzu na vstup do parlamentu zo 7 % na 3 % a znížila sa volebná zábezpeka z 5 mil. na 1 mil. somov (cca 11 tis.€).


 

Voľby po novom

Následne po novej Ústavu Kirgizska vstúpil do platnosti aj nový zákon O voľbách prezidenta Kirgizska a poslancov Žogorku Kenešu[3].

Tento predpokladá, resp. určuje, že voľby poslancov sa budú konať zmiešaným (kombinovaným) volebným systémom. To znamená, že 54 poslancov bude volených väčšinovým systémom (na základe zoznamom kandidátov jednotlivých politických strán) v rámci jedného volebného okruhu.

Ostávajúcich 36 poslancov bude zvolených väčšinovým spôsobom v jednomandátových volebných okruhoch.

V tomto kontexte sa uskutočnila aj revízia registrovaných, teda oficiálnych a právne relevantných politických subjektov. V Kirgizsku, ktoré má 6 019 480 obyvateľov k 1. septembru 2021 bolo Ministerstvom spravodlivosti Kirgizskej republiky registrovaných celkom 290 politických subjektov (strán a hnutí).[4]

Z tejto množiny – v zákonom stanovenej lehote – prejavilo záujem (a splnilo podmienky) participovať na volebnom súboji 38 politických strán, takže voliči si budú mať z čoho vyberať.

V tabuľke[5] je ich zoznam, pričom ich názvy ponechávame v origináli. Buď v kirgizskom alebo ruskom jazyku. K lepšej orientácii, prečo tomu tak jazykovo je, totiž podľa článku 10 Ústavy Kirgizskej republiky: „... štátnym jazykom Kirgizskej republiky je kirgizský jazyk. V Kirgizskej republike sa ako oficiálny používa ruský jazyk...“[6]

Lehota na registráciu uplynula 3. septembra 2021 a prvou politickou stranou, ktorá právne fixovala záujem zúčastniť sa parlamentných volieb, bola strana Sociál-demokrati Kirgizska.

Čo sa týka jednomandátových volebných okruhov, žiadosti o registráciu začne prijímať Ústredná komisia pre voľby a konanie referend Kirgizska od 6. septembra 2021.
 

Voľby isté, výsledok neistý, alebo naopak?

Oficiálne výsledky volieb – ak sa uskutočnia -–vyhlási Ústredná komisia... 18. decembra 2021.

Je veľmi dôležité, aby tieto prvé kirgizsko-poprevratové (2020) parlamentné voľby prebehli bez excesov a s následným uznaním ich výsledkov, čo nemá v tridsaťročnej tradícii postsovietskej nezávislosti až také ukotvenie.

Nakoniec stále pretrvávajú pochybnosti o minuloročnej legalite prevzatia moci súčasným prezidentom Sadyrom Žaparovom a nad kompetenciami súčasného Žogorku Kenešu, ktorého volebné obdobie sa de jure skončilo v októbri 2020, ale zhodou revolučných udalostí musí nadsluhovať.

Líder strany, ktorá sa volieb zúčastní, a bývalý premiér-minister Kirgizska (jeden z mála čo nie je vo väzení) Feliks Kulov upozorňuje – s čím možno súhlasiť – že, ak bude po voľbách v Kirgizsku znovu prevrat „... tak sa už určite nepostavíme na nohy...“

Takže odpovedať na to hlavné, ako bude vyzerať budúci Žogorku Keneš, resp. ktorá politická strana z horeuvedenej tridsaťosmičky bude v novom parlamente rozhodujúcou či určujúcou politickou silou, je v tejto chvíli v zásade nemožné.

Snáď môžeme použiť tézu jedného slovenského expolitika: „... v tomto sa nevyzná ani divá sviňa...!“

Takže počkajme si na výsledky s vierou, že udalosti v regionálne blízkom Afganistane (aj keď s Kirgizskom priamo nesusedí) nebudú mať zásadný bezpečnostný a nábožensko-radikálny vplyv na emocionálne výbušný kirgizský elektorát., ktorý sa v čase od 28. novembra do 18. decembra určite bude energicky zaujímať, či je všetko volebne v ažurite.



(Autor je vysokoškolský učiteľ)