Napriek tomu z informácii, ktoré sú dostupné, možno konštruovať a rekonštruovať aktuálne politické pohyby v krajine a sociálne nálady v spoločnosti.

Samozrejme, že vládne a prorežimové média, presne tak ako na Slovensku, chrlia úplne iné informácie a maľujú inú realitu: kríza neexistuje, ekonomika je nasmerovaná na rast, ľudské práva sa dodržiavajú a COVID sa Turkménska nedotkol...

Len pre zaujímavosť, považovať koronavírus za problém vraj zakázal[1] sám prezident, ktorého titulujú ako Arkadagom (patrón) Turkménska. Je to niečo podobné, ako ešte donedávna titulovali v Kazachstane Nursultana Nazarbajeva – Elbasy (vodca národa).

Opozičné kruhy hlásia: je reálny deficit potravín, korupcia je bezbrehá (193. miesto v indexe korupcie zo 194 hodnotených)[2] a téma ľudských práv de facto pre moc neexistuje...

Blesk z jasného politického neba

Ešte raz si treba pripomenúť, že napriek tomu, že pohľadom zvonku sa javí v krajine politická situácia stabilná a prognózovateľná, dňa 11. februára 2022 prišla z Ašchabadu správa, ktorá prekvapila.

Turkménsky prezident Gurbanguly Malikgulyevič Berdymuchamedov (Gurbanguly Mälikgulyýewiç Berdimuhamedow) na mimoriadnom zasadnutí Chalk Maslachaty (Chalk Maslachaty – Národná rada Turkménska, dolná komora) vyhlásil: „...prijal som ťažké rozhodnutie... prišiel čas ustúpiť cesty mladým a súčasným vodcom, ktorí boli vychovaní v duchovnom prostredí...“[3]

Tento dátum, keď hodil do ringu uterák, nie je náhodný. Dňa 11. februára uplynulo totiž okrúhlych 15 rokov od chvíle, keď na poste prezidenta nahradil (v rokoch 2001 – 2006 zastával post viceprezidenta) zosnulého veľkého Turkmenbašiho, otca Turkménov, Saparmurata Atajeviča Nijazova, ktorý zomrel 21. decembra 2006.

Naposledy sa riadne voľby prezidenta v Turkménsku konali v roku 2017 a podľa ústavy by sa mali ďalšie riadne voľby konať v roku 2024, ale ako vidno, všetko je inak. Podľa už spomenutej (a v roku 2020 novelizovanej) Ústavy Turkménska, prezident stojí aj na čele vlády.

Táto už tretia zásadná úprava základného zákona (2020) + zmeny Ústavy Turkménska v roku 2017 spravili z G. Berdymuchadova prakticky ústavne neobmedzeného vládcu krajiny. Kto má záujem osviežiť si súvislosti, na stránkach SLOVA bol 24. augusta 2020 materiál Septembrová Ústava Turkmenistanu.[4]

Vo svojej oznamovaco-abdikačnej reči G. Berdymuchamedov svoje rozhodnutie zdôvodnil ešte slovami: „...pred dvomi rokmi som dosiahol vek proroka. A dnes chcem s vami posúdiť neľahké osobné rozhodnutie, ku ktorému som dospel... podporujem myšlienku, že cestu k modernej správe štátu v novej etape rozvoja našej krajiny treba zveriť mladým riadiacim kádrom... svoju životnú a politickú skúsenosť som pripravený naďalej odovzdávať tejto sfére...“

G. Berdymuchamedov sa narodil 29. júna 1957. Zakladateľ a prvý organizátor islamu a posledný prorok Mohamed sa narodil (asi) r. 570 v Mekke a zomrel 8. júna 632 v Medine. Takže počty rokov, prezentované turkménskym prezidentom, sedia.

Jasný dátum predčasných volieb

Na základe tohto oznámenia prezidenta zasadla Ústredná komisia pre uskutočnenie volieb a referend Turkménska (Turkmenistan dá say´lawlary we sala sals¸yklary gec¸irmek baradaky merkezi topar) a rozhodla o dátume konania predčasných prezidentských volieb v krajine. Dátum oznámil jej predseda Amanjaz Orazmyradovič Orazmyradov (Amanýaz Orazmyradowiç Orazmyradow) – predčasné voľby prezidenta Turkménska sa budú konať v sobotu 12. marca 2022.[5] V ére Turkmenbašiho, teda podľa jeho kalendára (ktorý už neplatí), by to bolo: ruchgjun 12. navruz 2022. Dôvod?

Sám G. Berdymuchamedov hovorí, že sa unavil a že sa chce venovať písaniu svojich pamätí a nábožensko-filozofických traktátov. Doteraz je autorom celkom 53 kníh, čím jasne predbehol nebohého exprezidenta Uzbekistanu Islama Abduganieviča Karimova (14 titulov) a momentálne problémového (pre Kazachstan) exprezidenta Nursultana Abbiševiča Nazarbajeva, ktorý je vraj autorom 27 titulov. Zhrnuté a podčiarknuté, aj keď vekovo to ešte nie je za hranicou, problémy budú skôr zo zdravím a strachom z politickej perspektívy.

Podľa nášho názoru ešte bližšie k pravde bude, že ide o klasický stredoázijský, resp. prikaspický trik, ako presunúť moc v rámci rodiny a javiť sa ako moderný demokrat.

Lenže I. Karimov v Uzbekistane to nestihol (zomrel vo funkcii a dcéra okamžite skončila vo väzbe). O niečo podobné sa pokúsil v roku 2019 N. Nazarbajev v Kazachstane, ale januárové udalosti 2022 ukázali, že to nebol najlepší koncept. V Kirgizsku, vzhľadom na neustále revolučné vlny a trestné dôsledky pre doteraz všetkých prezidentov, je tento model nemožný.

No a v Tadžikistane sa prezident Emomali Rachmon zatiaľ k tomuto nechystá, aj keď pri počte svojich detí (dvaja synovia a sedem dcér) má dostatočne širokú kádrovú rezervu. Syn Rustam a dcéra Ozoda sa však už pripravujú. Projekt sa ale podaril v Azerbajdžane, kde sa dynastický tranzit z otca Hejdara na syna Ilhama Alijeva podaril.

Možno sa nám to zdá skoro, ale nedávne skúsenosti z Uzbekistanu či Kazachstanu nútia G. Berdymuchamedova rozmýšľať a pripraviť si vopred aj variant b). Pretože potom už môže byť neskoro. Teda žiaden ústup z pozícii superprezidentského systému, ale len navodenie dojmu postupného prechodu k miernym zmenám. Jednoducho, G. Berdymuchamedov to dáva „na“ svojho predchodcu S. Nijazova. Teda nič nenechať na politickú náhodu.

Otec a syn

Samozrejme, najdôležitejšie je pokúsiť sa definovať, kto môže nastúpiť na post prezidenta Turkménska po predčasných voľbách. Skúsme ísť po stope otec a syn.

Syn Serdar má 40 rokov, takže môže kandidovať. Nakoniec aj má, na rozdiel od Slovenska, kde sa môže stať poslancom, ministrom, či predsedom vlády ľubovoľné nedovzdelané indivíduum, kde človek s právoplatným záznamom v registri trestov stojí na jednom z čelných miest hierarchie spravodlivosti, kde je hlava štátu bez politickej minulosti, v Turkménsku aspoň pro forma dodržujú pravidlá.

Syn Serdar bol námestníkom ministra zahraničných vecí, chakimom (hlavou oblasti) Achalského velajátu (kam patril aj Ašchabad, hraničiaci s Iránom a Afganistanom), ministrom hospodárstva. V súčasnosti je podpredsedom vlády, kde mu šéfuje (zatiaľ) jeho otec, prezident.

Zlé jazyky tvrdia, že v čase, keď bol chakimom Achalského velajátu, bolo zakázané pracovníkom úradu pohybovať sa po úrade v čase, keď sa tam nachádzal S. Berdymuchamedov. Divné? No skúste sa porozprávať s úradníkmi z Trnavského samosprávneho kraja, ako sa majú správať, keď ide boss z OĽANO po chodbe. Rozdiel medzi Ašchabadom a Trnavou je minimálny a podobnosť maximálna!

Toto najpravdepodobnejšie dynastické riešenie otec – syn vychádza z nášho poznania nielen politických pravidiel hry v Turkménsku, ale aj z psychologického profilu turkménskej spoločnosti a z analýzy rozhodnutia Arkadagoma.

Inak je to náš interný tip!

Arkadagom, okrem toho, že pochopil, čo sa deje v Strednej Ázii, kto všetko sa snaží vplývať na Euráziu, pochopil aj to, že je potrebné mať pod kontrolou zahájenie tranzitu moci, resp. pochopil, že je možné tento proces riadiť a doviesť ho do úspešného a bezproblémového konca.

Ešte raz ale pripomíname: V čase vzniku tohto materiálu nebola oficiálne ohlásená žiadna kandidatúra na post prezidenta a úvaha o G. Berdymuchamedovovi je výlučne náš tip. Tip akceptuje, že syn patri k najsilnejšiemu rodu (achalteke) v Turkménsku. Tých rodov je päť.

Na záver to hlavné

Odchod G. Berdymuchamedova neznamená, že odchádza úplne, ale uvidíme.

V krajine, kde je korupcia chrbtovou kosťou spoločnosti, kde ekonomika stojí na vzťahoch s Čínou a Ruskou federáciou, plynie celkom inak politický čas. Je to typický sultánsky režim s par excellence personalizmom.

Kto vyhrá prezidentské voľby – k tomu sa vrátime po 12. marci 2022, teda v druhej polovici „navruzu“ 2022.

(Autor je vysokoškolský učitel)

Poznámky:
[1] Více Coronavirus off limits in Turkmenistan | RSF (ZDE)
[2] Více TRACE Bribery Risk Matrix | View Country Risk Scores (traceinternational.org) ZDE
[3] Podrobněji o zasedání Chalk Maslachaty ZDE
[4] Zářijová Ústava Turkmenistánu ZDE
[5] Vícee Elections (saylav.gov.tm) ZDE