Tou prvou je, že Tansparency International nie je tou štruktúrou, ktorej by som vo všetkom a bezvýznamne veril. Skôr naopak, dvojité kilometre vo vzťahu k Slovensku sú priam učebnicovo-legendárne, ktoré všeobecnú nedôveru len betónujú s gorilím úsmevom.

Ale treba objektívne priznať, to je tá druhá poznámka, že Tansparency International už roky a každoročne publikuje dokument Index vnímania korupcie (Corruption Perceptions Index – CPI).

Politická korupcia

Nehľadiac na to, ako Index vnímania korupcie vzniká a kto z národnej úrovne (a s akou politickou a najmä a predovšetkým hmotnou motiváciou) do tohto dokumentu prispieva, je to akýsi pevný základ porovnania, ako si tá-ktorá krajina ročne vedie v boji proti korupcii.

A to nielen v sfére ekonomického korupčného správania, ale aj v oblasti politickej korupcie.

Veď nakoniec, dnes na Slovensku máme – vďaka volebnej korupcii – (zatiaľ) ústavnú dvojku plagiátora a „dovozcu“ materiálu v zaváraninových fľašiach.

Vláde, ktorá bola pre neschopnosť odvolaná vlastnými poslancami, vďaka politickej korupcii naďalej šéfuje díler a náboženský fanatik. Členmi tejto sublimovanej prvoaprílovej vlády sú vďaka milenke pána J. Rizmana aj napr. ministri „Domovník“, reg. č. 23214, alebo minister „Karel“, reg.č. 36140. A hlavným poradcom dílera pre otázky Ukrajiny je slovenský ukrajinský nacionalista „Vedec“, reg.č. 35638.

Neautor svojej diplomovej práce a daňový falzifikátor, potupne zrušený predseda slovenskej vlády a vypoklonkovaný (za neschopnosť, resp. za schopnosť všetkého), vďaka politickej korupcii presadil, aby sa ignorovali pravidlá politickej slušnosti a ešte posunul (ako ponuku) do európskeho audítorského zboru človeka, ktorého meno, keď zadáte do internetového vyhľadávača[1], tak sa v pokluse objavia tristné výsledky.

Drzosť, okázalé ignorovanie vôle ľudí, neschopnosť elementárnej sebareflexie a nepríčetná arogancia sú základnými charakteristikami súčasnej vlády na Slovensku. Diletantizmus a politická korupcia sú len bonusom navrch.

Korupcia v Strednej Ázii

Nechajme zatiaľ Slovensko Slovenskom a pozrime sa na to, ako sa vyvíjala situácia s vnímaním korupcie v Strednej Ázii za rok 2022. Teda v Kazachstane, Kirgizsku, Tadžikistane, Turkménsku a Uzbekistane.

V hore spomenutom Indexe vnímania korupcie za rok 2022[2] si taký Uzbekistan v porovnaní s rokom 2021 zlepšil svoje umiestnenie o štrnásť miest a po prvý raz od roku 2002 je na tom lepšie než Ruská federácia (v roku 2022 – 137. miesto, v roku 2021 – 136. miesto). Uzbekistan sa zo 140-teho miesta posunul na 126. miesto.

Kirgizsko, ktoré sa v iných indexoch pravidelne objavuje ako premiant Strednej Ázie, tentoraz síce zlepšilo svoju pozíciu a patrí mu 140. miesto (2021 – 144. miesto), ale je za Uzbekistanom.

Svoje postavenie si zhoršil Tadžikistan, ktorý v roku 2022 stratil jeden bod a ostal na 150. mieste (v roku 2021 – 25 bodov a 150. miesto).

Turkménsko naďalej, resp. aj v tomto roku ostáva outsiderom ratingu. Získalo 19 bodov a patrí mu 167. miesto (zo 180 hodnotených krajín).

Kazachstan, čo sa týka vnímania korupcie, ostáva zo stredoázijských krajín na tom z pohľadu poradia „najlepšie“. Osciluje stále okolo stovky v poradí: rok 2021 37 bodov a 102. miesto a rok 2022 36 bodov a 101. miesto.

Toľko pohľad na Strednú Áziu[3], ale treba si všimnúť, že v rámci Centrálnej Ázie hlavný bezpečnostný sused Strednej Ázie, Afganistan má vzostupnú paradigmu. Ak v roku 2021 bol so 16 bodmi na 174. mieste, tak tohto roku sa „prepracoval“ na úroveň Tadžikistanu – 24 bodov a 150. miesto.

Inak na prvom mieste tohto ratingu je Dánsko (90 bodov) a o druhé a tretie miesto sa delia Fínsko a Nový Zéland (88 bodov).

Určite bude čitateľov SLOVA zaujímať, kam nás doviedla poaprílová vláda, aktuálne s krycím menom vláda syna zväzáckeho funkcionára (v nomenklatúre ÚV KSČ, čo sa dnes nosí vraj na oboch brehoch Moravy) a ešte k tomu bez mandátu. Takže v roku 2021 to bolo za 52 bodov a v roku 2022 za 59 bodov.

A čo Ukrajina, kam museli docestovať traja najvyšší US kontrolóri (pretože už aj Washington je vytočený), aby zistili na mieste, ako sa bašuje s cudzími (teda nie ukrajinskými, ale vraj Ukrajincami) peniazmi premenenými na zbrane? Takže hovoríme o sublimujúcej krajine v ekonomicko-sociálnom rozpade. Celkové tohtoročné 116. miesto táto, podľa niekoho vhodná krajina na vstup do EÚ a NATO (ako vraj významná morálna posila), zdieľa s Alžírskom, Angolou, Salvádorom, Mongolskom a Zambiou.

Prečo Uzbekistan

Otázkou je, čo sa deje a prečo sa Uzbekistan po dlhých rokoch korupčnej stagnácie posunul vpred. Odpoveďou môže byť aj nedávna informácia, ktorú zverejnila Generálna prokuratúra Uzbekistanu[4] na svojej oficiálnej stránke, podľa ktorej v roku 2022 bolo novo riešených 2 103 štátnych úradníkov.

Ďalej, aj z minulosti, začalo 2 965 trestných stíhaní 3 116 osôb (110 štátnych úradníkov republikového rangu, 264 oblastnej /náš kraj/ úrovne a 2 742 okresnej a mestskej úrovne).

Okrem krádeže rozpočtových prostriedkov, čo je nosným motívom, 265 osôb je obvinených za zneužitie právomoci verejného činiteľa, 243 za podvody, 169 za úplatkárstvo, za zneužitie služobného postavenia 51, za nezodpovednosť vo funkcii 22, za zneužitie právomoci 22 a za iné 249.

Celkovo bola v roku 2022 štátu spôsobená škoda cca 100 mil.$, z ktorých sa štátu podarilo získať späť cca 75,6 mil.$.[5] V roku 2021 to bola škoda na úrovni 81,5 mil.$.

Aj to je výsledok činnosti Agentúry pre boj proti korupcii Uzbekistanu[6], ktorá bola založená v roku 2020 a jej poslaním nie je slúžiť jednotlivcovi a naháňať politických oponentov.

(Autor je vysokoškolský učitel; publikováno se svolením autora)
foto: www.kaztag.kz

Poznámky:
[1] M. Klus plagiátorstvo (více ZDE)
[2] 2022 Corruption Perceptions Index: Explore the… (ZDE)
[3] Tabuľka spracovaná podľa: 2022 Corruption Perceptions Index: Explore the… – Transparency.org (ZDE)
[4] ZDE
[5] ZDE
[6] ZDE