Tisovo Slovensko se vymezilo velmi přátelsky až vazalsky vůči Hitlerovu režimu, a tedy se dalo čekat, že většina jevů a trendů prosazujících se v „Říši“ ve zmenšené či lehce modifikované podobě přijde na pořad i na Slovensku. Jedním z hlavních témat, která tak přišla na přetřes, byl vztah nové moci k Židům, takto hlavnímu cíli nacistické propagandy. Ponechme stranou vnější znaky. Zatímco nacisté nad vjezdové brány do svých koncentráků věšeli pokrytecké heslo Arbeit macht frei (Práce osvobozuje), tak Slováci se s tím zbytečně nemazali a na své lágry (třeba ten v Novákoch nebo v Seredi) explicitně napsali Pracovný tábor Židov.

To zásadnější ale mělo dostat legislativní podobu. Stalo se to relativně brzy a neslo to formální název „Nariadenie č. 198/1941 Sl.z. zo dňa 9. septembra 1941 o právnom postavení Židov,“ takřečený Židovský kódex, jenž v 270 paragrafech ustanovil na Slovensku zvláštní právní režim pro občany židovského vyznání, kteří tím de facto ztratili občanská práva.

Četba toho chladného právnického dokumentu je ovšemže příšerná. Nejen neosobnost, s jakou se zde zachází s lidskou podstatou postižených (Židů a „míšenců“), to známe dobře už z Norimberských zákonů, z nichž Slováci, zejména v úvodních částech, hojně opisovali. Možná ještě odpudivější je ta hokynářská pečlivost a puntičkářství, pronikající zejména do těch částí zákona, týkajících se židovského majetku. Neboť ten zjevně zákonodárce zajímal víc, než nějaká „roduvernosť“. V oblasti zabírání majetku a sankcionování, když se tomu někdo sebeméně postavil, byli autoři neobyčejně pregnantní. Skoro až německy, chce se říci.

Vybral jsem pro vás dnes několik podstatných paragrafů onoho „kódexu“, z nichž vyčteme zejména nekonečný soupis oblastí normálního života, jež byly Židům za Tisa upřeny. Zbytek zákona (zde neuvedený, ale kdo chce celek, má odkaz na konci pod článkem) obsahoval právě ony procedurální, prováděcí a sankční metodiky.

Židovský kódex je dalším varovně vztyčeným ukazovákem do minulosti, jako by chtěl opakovat známou Santayanovu tezi o tom, že kdo se neumí poučit z historie, je odsouzen k tomu si ji prožít znovu.

Vymedzenie pojmu.

§ 1.

(1) Za Žida podľa tohto nariadenia sa bez ohľadu na pohlavie pokladá:

a) kto pochádza najmenej od troch podľa rasy židovských starých rodičov;

b) židovský miešanec, ktorý pochádza od dvoch podľa rasy židovských starých rodičov, ak

1. dňa 20. apríla 1939 bol alebo po tomto dni sa stal príslušníkom izraelitského (židovského) vyznania,

2. po 20. apríli 1939 vstúpil do manželstva so Židom,

3. pochádza z manželstva so Židom, uzavretého po 20. apríli 1939,

4. pochádza z nemanželského styku so Židom  a narodil sa ako nemanželské dieťa po 20. februári 1940.

(2) Za židovského starého rodiča podľa rasy v smysle ustanovení tohto nariadenia má sa pokladať ten, kto patril k izraelitskému (židovskému) vyznaniu.

§ 2.

Za židovského miešanca podľa tohto nariadenia sa pokladá:

a) kto pochádza od dvoch podľa rasy židovských starých rodičov, ak sa nepokladá za Žida,

b) kto pochádza od jedného podľa rasy židovského starého rodiča

§ 3.

(1) Pokračujúce, poťažne na pokračovanie príslušné úrady, súdy a orgány verejnoprávnych korporácií a ustanovizní majú v prípadoch, v ktorých je to pre ich rozhodnutie (opatrenie a pod.) nevyhnutne potrebné, žiadať od strany potvrdenie o tom, že nie je Žid, poťažne židovský miešanec.

(2) Úrady, súdy a orgány, nemajú žiadať potvrdenie podľa ods. 1 v prípade, ak je im z predložených dokladov alebo ináč známe, že strana nie je Žid, poťažne židovský miešanec.

(3) Potvrdenia vydávajú obecné (obvodné) notárske úrady - v Bratislave Štátny matričný úrad - príslušné podľa bydliska.

(4) Pre osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky bydlisko, vydáva potvrdenie Štátny matričný úrad v Bratislave.

(5) V pochybných prípadoch, či je niekto Žid, židovský miešanec, alebo nie, rozhoduje Ministerstvo vnútra. O rozhodnutie môže žiadať tak strana, ako aj úrad, súd alebo orgán verejnoprávnej korporácie, poťažne ustanovizne.

§ 4.

Za židovské sdruženie podľa tohto nariadenia treba považovať:

a) verejnú obchodnú spoločnosť, ak aspoň polovica spoločníkov sú Židia (židovské sdruženia) a súčasne ak aspoň polovica účasti na zisku spoločnosti patrí Židom (židovským sdruženiam),

b) komanditnú spoločnosť, ak aspoň polovica komanditistov a aspoň polovica verejných spoločníkov sú Židia (židovské sdruženia), alebo ak aspoň polovica účasti na zisku spoločnosti patrí Židom (židovským sdruženiam),

c) účastinnú spoločnosť alebo družstvo, ak viac ako jedna štvrtina členov správnej rady sú Židia, alebo ak aspoň polovica základnej istiny patrí Židom (židovským sdruženiam); pritom sa neberie zreteľ na členov správnej rady, ktorí sú cudzincami a majú stále bydlisko v cudzozemsku,

d) spoločnosť s obmedzeným ručením, ak aspoň jedna štvrtina jednateľov sú Židia, alebo ak aspoň polovica kmeňového kapitálu patrí Židom (židovským sdruženiam),

e) ťažiarstvo, ak štvrtina členov správy sú Židia, alebo ak aspoň polovica kuksov patrí Židom (židovským sdruženiam),

f) právnu osobu (spolok, základina, fond a pod.) alebo iný súbor osôb alebo majetku, ktorých cieľom je napomáhať židovské záujmy, alebo ktorých aspoň polovica členov sú Židia (židovské sdruženia), ak len nejde o útvary zriadené na základe osobitných právnych predpisov.

Obmedzenia ohľadom manželstva a mimomanželského pohlavného styku.

§ 9.

(1) Zakazuje sa uzavrieť manželstvo medzi Židom (Židovkou) a Nežidovkou (Nežidom) a medzi Židom (Židovkou) a židovskou miešankou (miešancom) .

(2) Kto vedome uzavrie manželstvo proti zákazu v ods. 1, potresce sa pre prečin väzením do 3 rokov a stratou úradu a práva volebného.

§ 10.

Vedomý mimomanželský pohlavný styk medzi Židom (Židovkou) a Nežidovkou (Nežidom) sa tresce ako prečin väzením do 5 rokov.

Vylúčenie z volebného práva a z verejnoprávnych funkcií.

§ 12.

(1) Židia nemajú volebné právo a nie sú voliteľní do Snemu Slovenskej republiky ani do orgánov verejnoprávnych korporácií.

(2) Žid nemôže byť ustanovený za funkcionára štátu a verejnoprávnych korporácií a ustanovizní vôbec.

(3) Ustanovenia ods. 1 a 2 platia aj o židovských miešancoch (§ 2) a o nežidovských manželoch Židov, avšak len nakoľko ide o pasívne volebné právo.

§ 13.

(1) Žid nemôže byť členom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, registrovaných strán národných skupín, ani členom Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže, Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend.

(2) Funkcionárom strán poťažne dôstojníkom alebo poddôstojníkom organizácií uvedených v ods. 1 nemôže byť ani židovský miešanec  ani nežidovský manžel Žida.

§ 14.

(1) Žid nesmie byť ustanovený za znalca, odhadcu, tlmočníka, sudcu laika, konkurzného správcu, vnúteného správcu v súdnom alebo inom pokračovaní, za poručníka, opatrovníka, vyjmúc ustanovenie za poručníka a opatrovníka pre poručenca alebo opatrovanca-Žida.

Nespôsobilosť k verejným službám.

§ 15.

(1) Žid nesmie byť zamestnaný v službách štátu, taktiež v službách verejnoprávnych korporácií a verejných ustanovizní vôbec, počítajúc do toho aj nositeľov verejnoprávneho poistenia, a to ani ich alebo nimi spravovaných alebo dotovaných ústavov, podnikov, fondov a zariadení, vyjmúc židovských kultúrnych, kultových a sociálne-zdravotných ustanovizní ako aj Ústredne Židov.

(2) Ustanovenia ods. 1 platia aj o židovských miešancoch. Dôstojníkom a poddôstojníkom brannej moci alebo žandárstva nemôže byť ani židovský miešanec.

Nespôsobilosť vykonávať niektoré slobodné povolania.

(1) Žid nemôže byť:

• verejným notárom (verejnonotárskym osnovníkom),
• advokátom (advokátskym osnovníkom),
• civilným inžinierom.
• Židia nemôžu vykonávať lekársku a zverolekársku prax.
• Žid nemôže vykonávať lekárnickú prax.
• Žid nesmie byť majiteľom (spolumajiteľom) alebo koncesionárom (spolukoncesionárom) verejnej lekárne s právom reálnym, radikovaným alebo osobným.

Pracovná povinnosť.

§ 22.

Židia vo veku od 16 do 60 rokov, ak nekonajú práce podľa § 38 branného zákona, sú povinní konať práce, ktoré im prikáže Ministerstvo vnútra.

§ 23.

Prácami, vykonávanými podľa § 22, sa nezakladá pracovný (služobný) pomer a osoby ich vykonávajúce nepodliehajú verejnoprávnemu poisteniu.

Osobné a domové prehliadky.

§ 25.

Štátne bezpečnostné orgány môžu kedykoľvek previesť u Židov osobnú prehliadku, a to aj bez písomného príkazu úradu alebo súdu.

§ 26.

(1) Štátne bezpečnostné orgány môžu kedykoľvek previesť u Židov a u židovských sdružení domovú prehliadku, a to aj bez písomného rozkazu úradu alebo súdu.

(2) Ustanovenie ods. 1 sa vzťahuje aj na podniky (závody) a iné miestnosti Židov a židovských sdružení.

Obmedzenie listového tajomstva.

§ 27.

Žid (židovské sdruženie) ako odosielateľ akejkoľvek poštovej zásielky (listy, balíky a pod.) vo vnútrozemskom styku je povinný uviesť na nej svoju presnú adresu a ľahko zbadateľné označenie (židovskú hviezdu).

Obmedzenie ohľadom bydliska.

§ 28.

(1) Ústredný hospodársky úrad môže po dohode s Ministerstvom vnútra Židom uložiť povinnosť vysťahovať sa z určitej obce (mesta), pritom môže uložiť súčasne povinnosť nasťahovať sa do určitej obce (mesta).

(2) Ústredný hospodársky úrad môže po dohode s Ministerstvom vnútra určiť obvody okresných úradov, prípadne jednotlivé obce (mestá), do ktorých sa Židia nesmú prisťahovať.

(3) Ústredný hospodársky úrad môže uložiť Židom povinnosť vysťahovať sa z určitej časti obce (mesta) a pritom môže súčasne uložiť povinnosť nasťahovať sa do určitej jej časti, a to všeobecne alebo v jednotlivých prípadoch.

§ 29.

(1) Ministerstvo vnútra a jemu podriadené úrady verejnej správy vnútornej môžu pre Židov obmedziť alebo im zakázať pobyt v určitých obciach (mestách) alebo v určitých ich častiach (námestiach, uliciach, parkoch, kúpalištiach a pod.), ako aj obmedziť alebo zakázať návštevu určitých podnikov (kúpeľov, hostincov, kaviarní, výstav a pod.).

Shromažďovacie právo.

§ 33.

Židia nesmú usporiadať verejné shromaždenia alebo sprievody a nesmú sa zúčastniť na iných verejných shromaždeniach.

Obmedzenie tlačovej slobody a vydávania literárnych a iných umeleckých produktov.

§ 34.

(1) Žid nesmie byť vydavateľom, redaktorom (zodpovedným redaktorom), ani prispievateľom nijakého časopisu okrem prípadného časopisu vydávaného Ústredňou Židov.

(2) Židia (židovské sdruženia) nesmú mať nijaký ani periodický ani neperiodický časopis. Časopis slúžiaci ich záujmom, nesmie vydávať ani nik iný.

§ 35.

Na území Slovenskej republiky nemožno vydať tlačou ani inak rozmnožiť, poťažne dať do obehu (predvádzať) duchovný (vedecký, literárny, hudobný, výtvarný a pod.) produkt Žida, a to ani pod cudzím (krycím) menom.

Obmedzenia ohľadom vzdelania.

§ 38.

(1) Židia sa vylučujú z akéhokoľvek štúdia na všetkých školách a učebných ústavoch okrem škôl ľudových a okrem kurzov osobitne pre nich zriadených.

(2) Židia, či už ako jednotlivci, náboženské obce alebo korporácie a ustanovizne, nemôžu si zriadiť nijakú školu alebo učebný ústav - okrem škôl ľudových - a vzdelanie, ktoré podávajú tieto školy alebo učebné ústavy, nemôžu nadobúdať ani súkromným vyučovaním.

(3) Vysvedčenia Židov zo škôl a učebných ústavov, vydané v cudzine, nemožno nostrifikovať.

Iné obmedzenia.

§ 51.

Židia nemôžu nadobudnúť oprávnenie držať alebo nosiť zbrane.

§ 52.

Židia nemôžu nadobudnúť oprávnenie loviť ryby.

§ 53.

Žid nemôže riadiť slovenské motorové vozidlo ani obdržať povolenie na jeho riadenie.

§ 55.

1. Židom a židovským sdruženiam, ako aj členovi takej domácnosti, v ktorej je aspoň jeden Žid, nemožno udeliť koncesiu na držbu rádioprijímača alebo na držbu rádiovysielača.
2. Obmedzenie v nadobúdaní vecných práv a živnostenských oprávnení.

§ 57.

Židia a židovské sdruženia nemôžu nadobúdať vlastnícke a iné vecné práva k nehnuteľnostiam, okrem prípadu dedenia.

§ 58.

Židia a židovské sdruženia nemôžu preberať ako aj znovuzriaďovať priemyselné, obchodné alebo živnostenské podniky, získavať účasť na takýchto nových podnikoch a nadobúdať alebo preberať živnostenské oprávnenie.

Obmedzenie voľnosti nakladať s majetkom.

§ 59.

K platnosti právnych úkonov, ktorých predmetom je prevod, zánik, zmena alebo obmedzenie vlastníckeho alebo iného práva Židov, nežidovských manželov Židov, ako aj židovských sdružení k hnuteľným alebo nehnuteľným veciam a právam, ktorých riadna (obecná) hodnota prevyšuje sumu Ks 500, treba písomné povolenie Ústredného hospodárskeho úradu. Túto sumu môže Ústredný hospodársky úrad zvýšiť alebo snížiť vyhláškou v Úradných novinách. Ak ide o živý a mŕtvy inventár, používaný k prevádzke poľnohospodárstva, písomné povolenie dáva a sumu 500 Ks ohľadom tohto inventára zvyšuje, poťažne snižuje Štátny pozemkový úrad.

Povinnosť ukladať peňažné hotovosti na vkladné knižky.

§ 62.

Židia, nežidovskí manželia Židov a židovské sdruženia sú povinní ukladať peňažné hotovosti nad výšku, uvedenú v § 63 (Ks 500) na vkladné knižky, znejúce na vlastné meno, u peňažného ústavu, oprávneného prijímať vklady na knižky.

Viazané účty.

§ 64.

(1) Všetky platby v prospech Židov, nežidovských manželov Židov, ako aj v prospech židovských podnikov a židovských sdruženímožno konať len na viazaný účet príjemcu u niektorého peňažnéhoústavu uvedeného v sozname určenom Ministerstvom financií v dohode s Ústredným hospodárskym úradom. Tento soznam vyhlasuje Ministerstvo financií v Úradných novinách.

(2) Nakoľko toto nariadenie neustanovuje ináč, zakazuje sa osobám, podnikom a sdruženiam, uvedeným v ods. 1 prijímať akékoľvek platby iným spôsobom, než je uvedený v ods. 1.

(3) Ustanovenia ods. 1 a 2 sa nevzťahujú na židovské podniky, ktoré sú pod dočasnou správou.

O úschovách.

§ 68.

Židia, nežidovskí manželia Židov a židovské sdruženia sú povinní skladať do depozitu, znejúceho na ich meno, u niektorej devízovej banky alebo u iného tuzemského peňažného ústavu podľa soznamu, určeného Ministerstvom financií v dohode s Ústredným hospodárskym úradom, všetky účastiny, kuksy, pevne zúročiteľné hodnoty (efekty) a cenné papiere podobného druhu. Složenie musí sa stať do 8 dní po nadobudnutí jednotlivých cenných papierov, poťažne po uskutočnení výmeny cenných papierov a žrebov, ktorých viazaná úschova bola, alebo je nariadená osobitnými právnymi predpismi.

Obmedzenie výberov z vkladov a účtov.

§ 73.

Židia, nežidovskí manželia Židov a židovské sdruženia môžu z vkladov na vkladných knižkách alebo na bežných, žírových, šekových alebo iných účtoch - bez ohľadu na to, či znejú na meno, heslo a pod., - počítajúc do toho aj viazané účty podľa §§ 64 až 67, vedených u toho istého alebo u rozličných peňažných ústavov, počítajúc v to aj Poštovú sporiteľňu, vybrať na vydržovanie seba a svojich rodinných príslušníkov týždenne úhrnom najviac Ks 500, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Nespôsobilosť k držbe niektorých predmetov.

§ 78.

(1) Židia nesmú mať v držbe obrazy, sochy, busty význačných národných a štátnych dejateľov. Taktiež nesmú mať štátne znaky, vlajky a zástavy.

(2) Židom sa zakazuje držba fotografických prístrojov, ďalekohľadov, taktiež sa im zakazuje držba gramofonových platní s národnými piesňami (melódiami).

O výpovediach.

§ 79.

(1) Prenajímateľ bytu je oprávnený vypovedať prenájomnú smluvu židovským osobám a židovským sdruženiam s dvojtýždňovou výpovednou lehotou. Výpoveď sa môže dať kedykoľvek.

(2) Právo vypovedať prenájomnú smluvu podľa ods. 1 má aj dočasný správca, ak sa o prenájom uchádza osoba nežidovská.

Vylúčenie z verejných funkcií.

§ 84.

Verejné funkcie Židov a židovských miešancov zaniknú najneskôr 2 mesiace po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

 § 85.

Členstvo Židov a židovských miešancov v korporáciách, uvedených v § 13, zanikne najneskôr 2 mesiace po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

Súpis majetku.

§ 110.

(1) Židia, nežidovskí manželia Židov a židovské sdruženia sú povinní vykázať všetok svoj majetok v tuzemsku a v cudzine, ako aj jeho hodnotu podľa stavu k začiatku dňa, kedy toto nariadenie nadobudne účinnosť.

(2) Židia cudzí štátni príslušníci, ktorí majú bydlisko v tuzemsku, sú povinní vykázať len majetok (s udaním hodnoty), ktorý sa nachádza v tuzemsku.

(3) Každá osoba, ktorá podlieha vykazovacej povinnosti podľa ods. 1 a 2, vykáže svoj majetok osobitne. Majetok nesvojprávnych osôb sú povinní vykázať ich zákonní zástupci.

(4) Výkaz sa podáva štvormo na úradnom súpisovom hárku, ktorý vydá Štátny štatistický úrad. Toto tlačivo zakúpia si strany na obecných (obvodných) notárskych úradoch - v Bratislave na Policajnom riaditeľstve.

Prevod židovských podnikov.

§ 167.

(1) Za židovské podniky treba považovať:

a) podniky jednotlivcov, ak títo sú Židia,

b) podniky židovských sdružení.

(2) Vedľajší závod židovského podniku sa považuje za podnik židovský.

§ 168.

(1) Židovskí majitelia sú povinní na nápadných miestach označiť svoje podniky (prevodzovne) nápisom "Židovský podnik".

(2) Židovské podniky pod dočasnou správou treba označiť nápisom "Podnik pod dočasnou správou".

§ 170.

Ústredný hospodársky úrad môže cieľom vylúčenia Židov a židovských sdružení zo slovenského hospodárskeho a sociálneho života nariadiť:

a) likvidáciu židovského podniku,

b) prevod podniku Žida alebo židovského sdruženia na Nežida, alebo na nežidovské sdruženie, ktorého sa Žid nezúčastní, za likvidačnú hodnotu podniku.

c) prevod podniku Žida na nežidovské sdruženie, ktorého sa Žid - prevoditeľ zúčastní, za obecnú hodnotu podniku.

d) prevod účasti Žida alebo židovského sdruženia na obchodných spoločnostiach (akcií, kmeňových vkladov, kuksov, závodných alebo iných podielov) na Nežida alebo nežidovské sdruženie za riadnu (obecnú) hodnotu účasti.

Prevod ostatných nehnuteľností.

§ 191.

Nehnuteľný majetok Židov a židovských sdružení stáva sa dňom, ktorý určí vláda vyhláškou v Slovenskom zákonníku, vlastníctvom slovenského štátu (Ústredný hospodársky úrad).

§ 193.

(1) Dočasní správcovia nehnuteľností, uvedených v § 191, ods. 1 vykonávajú dočasnú správu pre slovenský štát aj po vydaní vyhlášky až do ďalšieho opatrenia Ústredného hospodárskeho úradu.

(2) Čistý výťažok dočasnej správy (ods. 1) plynie v prospech Fondu pre podporu vysťahovalectva Židov.

§ 194.

Osoby (sdruženia osôb), ktorých nehnuteľnosti sa staly podľa § 191, ods. 1 vlastníctvom slovenského štátu, sú povinné na vyzvanie Ústredného hospodárskeho úradu odovzdať nehnuteľnosti štátu (Ústrednému hospodárskemu úradu) do držby; ak tak neučinia, príslušný súd na návrh Ústredného hospodárskeho úradu uvedie štát (Ústredný hospodársky úrad) do držby nehnuteľnosti podľa § 180, ods. 2 exekučného zákona.

(198/1941 Sl.z., Nariadenie zo dňa 9. septembra 1941 o právnom postavení Židov. Dostupné zde: www.upn.gov.sk › data › pdf › vlada_198-1941).