Kabinet preto pristúpil k viacerým opatreniam a novinkám. Sám síce takmer vôbec v rozľahlom štátnom aparáte nešetrí, ale o to viac zaťažuje rôzne skupiny obyvateľov – zvyšovaním daní, odvodov a rôznych poplatkov. Denník SME nedávno uviedol charakteristický príklad – ak v rámci rekonštrukcie bytu chce jeho majiteľ posunúť dvere v nosnej priečke o pár centimetrov, zaplatí v porovnaní so samotnou prácou stavebnému úradu za vydanie povolenia poplatok v dvojnásobnej výške ako za samotnú prácu – 750 eur.

Po ôsmich rokoch sa končí aj rovná 19 percentná daň z príjmov. Právnickým osobám stúpne na 23 percent, fyzickým na 25 percent, ale s tým, že takto bude zdaňovaná iba suma nad 3 300 eur. Osobitná sadzba dane vo výške 5 percent bude platiť pre ústavných činiteľov – prezidenta, poslancov, členov vlády. V rovnakom balíku zmien je zároveň stanovené obmedzenie paušálnych výdavkov, obmedzenie uplatnenia daňového bonusu a zrušenie možnosti ich uplatnenia pri prenájme nehnuteľností. Vláda počíta, že tieto zmeny jej prinesú do štátnej kasy takmer 350 miliónov eur.

Ide aj o to, či sa neprepočíta, ale aj o koniec rovnej dane. Ekonómovia sa môžu sporiť o jej výhodnosti či nevýhodnosti, na Slovensku je vnímaná inak – predovšetkým ako symbol reformy v hospodárstve krajiny. Rovná daň prežila tri vlády, vrátane prvej pod vedením Roberta Fica, za jeho druhej už vlády končí. Rovnako ako v politike končia autori jej zavedenia a hlavní politickí súperi Roberta Fica - Ivan Mikloš a Mikuláš Dzurinda.

Je pravdou, že rovná daň vo vyspelých krajinách nefunguje. Nie je zavedená v severských krajinách ako Švédsko, Fínsko, Dánsko a Nórsko, ale ani v USA, Novom Zélande či vo Švajčiarsku. V porovnaní s týmito krajinami však chýba Slovensku oveľa viac, ako iba progresívna daň a naopak – týmto krajinám chýba skúsenosť s komunistickými vládami a ich hospodárskym blúznením. Inými slovami, samotným zrušením rovnej dane sa problémy nevyriešia a ľudia v krajine pod Tatrami sa kvalitou života nepriblížia k uvedeným krajinám. Aby sa tak stalo, muselo by Slovensko zaviesť aj iné zmeny – medzi nimi vymáhateľnosť práva, eliminovanie korupcie a klientelizmu. Samotné zrušenie rovnej dane tomu nepomôže, najmä, ak pri porovnaní s okolitými štátmi bude daň z príjmov pre firmy najvyššia.

Navyše, ak platia doterajšie skúsenosti spojené so zvyšovaním daní a poučky, podľa ktorých zvýšenie daní automaticky neznamená aj zvýšený príjem do štátnej pokladnice, ale skôr úbytok, potom je naozaj otázne, či sa vláde dosiahnuť viac ako 300 miliónov eur reálne aj podarí.

Rušenie symbolov politických súperov je nateraz oveľa dôležitejšia vec. Napokon, kedy ak nie teraz, keď strana Roberta Fica získala v demokratických voľbách takmer ústavnú väčšinu a on sám patrí k najobľúbenejším a najdôveryhodnejším politikom na Slovensku? Úlohe symbolov Robert Fico, ktorý doterajší život v dospelosti strávil v politike, samozrejme, dobre rozumie. Mám dôvod si myslieť, že mu ide práve o to a o peniaze získané zo zrušenia rovnej dane až v druhom rade. Povedané jednou vetou - koniec rovnej dane nevníma ako finančnú operáciu, ale ako definitívnu bodku za politickou érou Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša. 

Komentář zazněl v pořadu Českého rozhlasu 6 Názory a argumenty
Publikováno se souhlasem vydavatele