Začiatkom januára 2022 sa v Kazachstane začali masové protesty. Spúšťačom bolo mierne zvýšenie cien plynu, ale dvakrát za sebou. Protesty boli najskôr na vidieku, ale rozšírili sa najmä do Almaty, kde sa tejto vlny chopili dve sily. Zo zahraničia a tie, ktoré vyznávajú zelenú farbu, ktoré však postupovali Cielene, Intenzívne a zjavne koordinovane Aktívne.

Vtedajší (aj súčasný) prezident Kasym-Žomart Tokajev situáciu vyhodnotil presne – ako pokus o štátny prevrat, alebo ak chcete, o zelenú (farebnú, s jednotným scenárom) revolúciu.

Požiadal o pomoc Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB). K 7. januáru 2022 sa podarilo, vďaka pomoci OZKB (teda väčšinovo výsadkárov z Ruskej federácie) situáciu stabilizovať a 19. januára 2022 bol odvolaný mimoriadny stav, ktorý sa týkal celej krajiny.

Všetky jednotky OZKB po splnení stabilizačnej misie opustili Kazachstan a v krajine sa začali nevyhnutné politicko-spoločenské zmeny, smerujúce ku konsolidácii krajiny. Inak podľa oficiálnych údajov počas nepokojov zahynulo 238 ľudí.

Obetiam čierneho januára 2022 bol v Almaty postavený pamätník. Má názov „??????“, čo možno voľne preložiť ako Úcta a je na mieste, kde sa začali farebné nepokoje, ktoré liberálna kaviareň tak miluje. Ide o symbolicko-farebne ladený komplex, pričom čierna farba symbolizuje január 2022. Svetlosivá časť identifikuje prekonanie strachu. Siváje symbolom obetí a preliatej krvi a bielafarba je symbolom stability a budúceho rozkvetu Kazachstanu.

Až budete náhodou v Almaty, zastavte sa tam. Je to v centre tohto megapolisu s cca 2 mil. obyvateľov.

Zmena zmeny

Po januári 2022 sa Kazachstan objektívne a nutne začal meniť. Nakoľko o všetkých zásadných udalostiach SLOVO ako jediné médium na Slovenskuucelene a kontinuálne informovalo, tak len telegraficky, čím si Kazachstan počas roku prešiel:

V krajine sa realizovalo referendum (slovenskými demokratmi nenávidený inštitút priamej demokracie) a na jeho základe došlo k potrebnej zmene Ústavy Kazachstanu (a následne dosť širokej množiny zákonov).

Uskutočnili s voľby prezidenta na vymedzené volebné obdobie 7 rokov a s jasnými kompetenciami.

Len pre poriadok, v roku 2022, pre Kazachstan zložitom, K.-Ž. Tokajev okrem politických procesov, ktoré riadil, realizoval 25 zahraničných pracovných ciest do 14 krajín sveta: Čína, Rusko, Uzbekistan, Katar, Turecko, Irán, Saudská Arábia, USA, Francúzsko, Azerbajdžan, Kirgizsko, SAE, Turkménsko a Arménsko. A kdeže bola partnerka pána Rizmana v roku 2022? Možno na Ukrajine (fyzicky v Poľsku) v nepriestrelnej veste?

Nemožno nespomenúť „vyvetranie“, resp. robenie poriadku v štruktúrach tajnej služby Kazachstanu a silových zložkách, alebo fakt, že hlavné mesto Kazachstanu sa po krátkej epizóde s menom Nur-Sultan (2019 – 2022) opäť volá Astana.

No a tiež sa začal proces demytologizácie osoby exprezidenta Nursultana Abiševiča Nazarbajeva a jeho rozvetvenej rodiny. Pracovne sme tento proces nazvali denazarbajevizácia Kazachstanu. Postupne sa uchytil v slovenských a českých médiách a začal sa používať. Aj tu len stručne.

Ústavný súd Kazachstanu najskôr pozastavil platnosť príslušného zákona, ktorý garantoval exprezidentovi jeho imunitu pred trestným stíhaním a nedotknuteľnosť jeho majetku (a aktív členov jeho rodiny) a množstvo nadštandardných privilégií, ktoré si užíval cez sieť rôznych nadácií, ktoré sú spojené s jeho menom a nepodliehali žiadnej kontrole. Pre zaujímavosť, keď už nebol prezidentom, jeho exprezidentská kancelária čerpala zo štátneho rozpočtu cca 11,3 mil.$ ročne na svoju činnosť plus náklady na súkromné lietadlo. Alebo spomenuté nadácie Nazarbajev fond, Fond N. Nazarbajeva, Elbasy fond..,  kontrolovali majetok v hodnote 8 mld.$.[1] Ozaj, bola by slovenská spoločnosť pripravená napríklad k revízii doživotných benefitov pre svojich exprezidentov, keď sa dozvie (alebo už vie), že napríklad amnestoval svojho rodinného príslušníka, alebo sa venoval úžere, daňovým prechmatom a podvodom nehnuteľnosťami, alebo, že páchal prostú geopolitickú vlastizradu alebo falšoval svoj životopis?

A čo sa týka Slovenska vo vzťahu ku Kazachstanu: Bývalý veľvyslanec Kazachstanu v SR Roman Jurievič Vasilenko (často publikoval na stránkach SLOVA) sa vrátil späť na svoju pôvodnú pozíciu, na post námestníka ministra zahraničných vecí Kazachstanu, aby ako veľmi dobre mentálne a jazykovo vybavený diplomat pomohol stabilizovať svoju krajinu a prinavrátiť jej zaslúžený imidž vo svete. Nahradil ho nemenej kompetentný a veľmi skúsený Toležan Tursunivič Barlybajev, veľvyslanec, ktorý stredoerópskemu priestoru veľmi dobre rozumie. Žiaľ, Slovensko v tomto smere nekoná podobne a kritériom na post veľvyslanca Slovenskej republiky  je úroveň ospevovania GLOBSEC-u a iné veci.[2]

Zatiaľ nie posledná bodka

Už spomenuté senátne voľby sa podľa oznámenia Ústrednej volebnej komisie Kazachstanu (????????? ???????????? ??????? ?????? ?????????????)[3], uskutočnili bez akýchkoľvek problémov a pochybností. Do 49-členného senátu zvolili volitelia 20 nových senátorov za Astanu, Almaty, Šymkent a všetky oblasti Kazachstanu. Celkovo sa o post senátorov uchádzalo 55 kandidátov.

Možnože stojí pripomenúť dve veci: Tou prvou je, že 15 senátorov menuje priamo prezident a volebné obdobie Senátu je 6 rokov, pričom polovica senátorov sa volí každé tri roky.[4] No a tou druhou, že v rámci vyššie spomenutého denazarbajevizačného procesu exprezident (a prvý prezident) Kazachstanu stratil status čestného senátora, ktorý mu priznala v júni 2019 vtedajšia predsedníčka Senátu (náhodou jeho dcéra Dariga).

Treba ešte objektívne povedať, že voľby do Senátu nikdy neboli v poli spoločenského záujmu. Predsa, je to podobne ako v Čechách, umelo vytvorená štruktúra, ktorej miesto je unitárnom Kazachstane historicky a politicky málo významné. Štruktúra tu však je a treba to vziať na vedomie pri analýze politickej kondície krajiny. K tomuto okruhu treba prirátať aj informáciu, že voľby do Mažilisu (dolná komora) Parlamentu Kazachstanu budú  v neskorú jeseň roku 2023. Politický kruh procesov po januárových udalostiach 2022 v Kazachstane sa tak uzavrie. Aspoň prvé kolo!

A teraz úvaha o politickej budúcnosti

Po voľbách do dolnej komory tak dôjde ku kompletnému  „resetovaniu“ politického systému Kazachstanu. Bez okolkov možno povedať, že systém riadenia štátu sa už nebude opierať o sovietske podvedomie, ale bude mať principiálne nové črty. Či pôjde o efektívny a dlhodobý systém, to sa ešte uvidí.

Ono totiž tento politicko-principiálny prechod predpokladá aj kádrové (ak chcete, personálne) zmeny, čo – odvolávajúc sa na tézu „..sovietske podvedomie..“ – dáva priestor K.-Ž. Tokajevovi otvoriť priestor pre čerstvé sily nového politického cyklu v Kazachstane. Nezabúdajme, že K.-Ž. Tokajev, okrem toho, že je potrebné zbaviť sa dedičstva epochy N. Nazarbajeva (čo sa aj deje), sa vyjadril aj o tom, že je naďalej potrebné realizovať „…viacvektorovú zahraničnú politiku…“ A to sa pre niekoho  javí ako problém, pretože po januári 2022 sa bude Kazachstan riadiť svojimi národnoštátnymi záujmami, ktoré predpokladajú viac-menej akúsi nepriamu neutralitu.

Svet  rieši svoje veľké problémy a téma Kazachstanu je akási podružná. Podružnosť ale neznamená, že tu už nebudú pokusy o destabilizáciu krajiny. Prečo? Nestabilný Kazachstan by bol totiž metastázou pre mäkké podbrušie Ruskej federácie a otvorené vráta smerom na Čínu. Nehľadiac na všetky momenty, ruský vektor v Strednej Ázii postupne bledne a ten čínsky hustne. A čo sa týka Západu – ten je v zásadnej a nemennej defenzíve.

Podčiarknuté a spočítané. K.-Ž. Tokajev má pred sebou sedem rokov svojho prezidentského mandátu  (pokiaľ opäť nedôjde k účelovej zmene Ústavy Kazachstanu). Týmito parlamentnými voľbami K.-Ž. Tokajev de facto posledný raz žiada o úver v oblasti dôvery u kazašskej spoločnosti.  Do konca svojho sedemročného mandátu bude úver už len vracať.

Na záver pravda pravdúca

Aby sme si nemysleli, že v Kazachstane je všetko o.k. Ministerka práce a sociálnej ochrany občanov Kazachstanu Tamara Dujsenova pred týždňom informovala o číslach, ktoré nie sú optimistické. Ak sa v minulých rokoch pohybovala úroveň chudoby v Kazachstane na úrovni 4,9 %, tak v roku 2022 išlo o 5,1%.[5] Na Slovensku bolo v roku 2021 celkovo 12,3 % obyvateľov ohrozených príjmovou chudobou.[6]

Nezabúdajme na slová, ktoré rád používal J. M. Primakov, ale pôvodne sú z filmu Biele slnko púšte (????? ?????? ???????, 1969), s piesňami legendárneho Gruzínca Bulata Okudžavu): „…vostok delo tonkoe…“.

A Kazachstan je vostok!

Takže delo tonkoe!

(Autor je vysokoškolský učitel; publikováno se svolením autora)

[1] Podľa údajov OCCRP – Centra pre štúdium korupcie a organizovaného zločinu  (ZDE)
[2] Pozri: ZDE
[3] Podrobnejšie k výsledkom pozri: ZDE
[4] ZDE
[5] Pozri: ZDE
[6] ZDE