Inaugurácia v predvečer výročia VOSR

Jeho inaugurácia do druhého (zatiaľ ústavne posledného) volebného obdobia sa uskutočnila na pôde a v novo zrekonštruovaných priestoroch hornej komory uzbeckého parlamentu – v Senáte Uzbekistanu.[2]

V rámci tohto slávnostného a ústavne povinného aktu – inaugurácie – novozvolený a staronový prezident predniesol aj svoju inauguračnú reč.[3]

Jej názov bol: Yangi O‘zbekiston taraqqiyot strategiyasi asosida demokratik islohotlar yo‘lini qat’iy davom ettiramiz. Kto sa z pravidelných či nepravidelných, verných či neverných čitateľov SLOVA ešte nestihol zoznámiť s uzbeckým jazykom, tak potom voľný preklad môže znieť: Budeme rozhodne pokračovať v kurze demokratických reforiem na základe stratégie rozvoja nového Uzbekistanu.

Prezident Šavkat Mirzijojev. Foto: www.president.uz

Táto inauguračná reč bola, aj na pomery Strednej Ázie, pomerne obsiahla a obsahovo zaujímavá, šťavnatá.

Z celého balíka tém, ktoré uzbecký prezident Š. Mirzijojev spomenul (ozaj, tu by možno bolo dobré oboznámiť sa s obsahom štandardného a protokolom predpokladaného blahoprajného telegramu kolegovi prezidentovi smerovaného z Pionierskeho paláca – samozrejme, ak taký existuje) by sme mohli a mali najmä venovať pozornosť ústavnej reforme v Uzbekistane.

Totiž Š. Mirzijojev masívne akcentoval, že je potrebné spraviť inventúru Ústavy Uzbekistanu, ktorá bola schválená a je funkčná (s niekoľkými zmenami) od 8. decembra 1992.

Konkrétne povedal: „... počas predvolebných stretnutí bola sformulovaná životne dôležitá požiadavka, ktorá kopíruje logiku zmien v našej krajine –ide o uskutočnenie ústavnej reformy...“ Lenže nespresnil, čo by mala obsahovať spomenutá reforma.

Ústavná reforma

Takže poďme spolu uvažovať a trochu aj konšpirovať.

V už spomenutom ostatnom materiáli o výsledku volieb v Uzbekistane na stránkach SLOVA s názvom: Prezidentské voľby v Uzbekistane – bez prekvapení a status quo(?) do budúcnosti sme sformulovali nasledujúce hodnotenie : „... objektívne treba priznať, že výsledok 80,12 % je odkazom, že Š. Mirzijojev bude na uzbeckom politickom Olympe dlho. Veľmi dlho (ako jeho predchodca I. A. Karimov) a tomu je potrebné podriadiť koncepčnú zahraničnú politiku (ak taká existuje) Slovenska vo vzťahu k Uzbekistanu ako k jednej z rozhodujúcich krajín Strednej Ázie, ktorá nie je len islamskou krajinou, ale o. i. susedí aj s Afganistanom a do Číny je na skok...“

Z konštatácie „... Š. Mirzijojev bude na uzbeckom politickom Olympe dlho...“, ktorú zatiaľ nikto ani zvonku a ani z domácich expertov nerozporoval, tiež vyplýva, že tento prezident (nar. 1957) bude nielen ovplyvňovať budúcnosť krajiny veľa rokov, ale aj to, že toto ovplyvňovanie treba ústavne ošetriť. Možno tretí, možno neobmedzený prezidentský mandát, čím by sa dostal na rovnakú úroveň ako jeho predchodca. Prvý prezident Uzbekistanu Islam Abduganievič Karimov prezidentoval od roku 1991 (od ukončenia existencie Sovietskeho zväzu) do roku 2016 (oficiálne zomrel 2. septembra 2016).

Inauguračno-programový prejav

Prečítajúc si v teple bratislavskej pivárne celý inauguračný prejav staronového prezidenta Š. Mirzijojeva možno sa plne stotožniť s názorom domácich – uzbeckých – politológov (napr. Bachtiar Jergašev z centra Ma´no), ktorí unisono upozorňujú, že v rámci ústavnej reformy nejde o nič iné, len o vytvorenie ústavného priestoru na upevnenie prezidentských (aj tak silných) kompetencií a o prolongáciu svojho mandátu na tretie, štvrté... a ďalšie obdobia.

Objektívne treba povedať, že z Taškentu sa ozývajú aj (slabé) hlasy, že novozvolený prezident chce ústavnou reformou zvýšiť bonitu demokracie v krajine a rozšíriť kompetencie orgánov miestnej samosprávy. Inak, podľa rôznych zdrojov +/– 90 % občanov Uzbekistanu sa hlási k moslimskej viere. To na margo bonity demokracie, aby u niekoho v teple bratislavskej pivárne nevznikol dojem, že niekto bude v Uzbekistane preferovať dúhové prístupy, zlikviduje historický klanový model a zmení strohé (a funkčné) rodinné sociálne väzby.

Už sme spomenuli, že súčasne platná ústava (s malými zmenami – napr. v roku 2011 sa znížilo volebné obdobie prezidenta zo 7 na 5 rokov a bola zriadená funkcia premiéra, keď dovtedy na čele vlády stál prezident...) bola prijatá 8. decembra 1992.[4]

Teda ešte raz, z dostupných informácií nie je jasné, o aké ústavné zmeny pôjde, resp. má ísť, ale návrhy a úvahy sa stekajú do jedného koryta – možnosť pokračovať v prezidentovaní aj viac ako dve volebné obdobia. Inak, podľa všetkého Š. Mirzijojevovi ide o nasledujúce:

1. rozšíriť volebné obdobie pre prezidenta zo súčasných 5 na 6 rokov;
2. v novelizovanej Ústave Uzbekistanu ponechať maximálne dve volebné obdobia pre prezidenta, ale rátané od prijatia novej(novelizovanej) Ústavy Uzbekistanu;

Toto by v zásade umožnilo udržať fakt, že prezidentské voľby sú, resp. ostanú v Uzbekistane inštrumentom priamej moci hlavy štátu, ale vyhnúť sa tzv. turkménskej ceste a súbežne sformulovať novú rovnováhu po línii: (a)centrum – (b)parlament (novelizácia jeho miesta v mocenskej schéme) – (c)periféria Uzbekistanu.

Na záver

Možno na záver stojí zato pripomenúť, že HDP Uzbekistanu v roku 2021 vzrastie o 6,8 % a v roku 2020 o 6 % – aspoň to predpokladá prognóza EBRD: Regional Economic Prospects report. [5] Autori dokumentu však pripomínajú, že ...prognóza môže byť revidovaná v súvislosti s nejasným vývojom okolo COVID-19...“

A my skromne doplníme dva body. Aj v súvislosti (1) s nebezpečenstvom uzbeckej inflácie po krachu turistického segmentu, a j v súvislosti (2) so zložitou energetickou a geopolitickou situáciou v Strednej Ázii.

(Autor je vysokoškolský učitel)

Související:
Uzbekistan - prezidentské voľby sa zaľudnili | noveslovo.sk (ZDE)
Uzbekistan - prezidentské voľby sa blížia | noveslovo.sk (ZDE)
Prezidentské voľby v Uzbekistane - bez prekvapení a status quo(?) do budúcnosti | noveslovo.sk (ZDE)

Poznámky:
[1] Prezidentské voľby v Uzbekistane - bez prekvapení a status quo(?) do budúcnosti | noveslovo.sk ZDE
[2] ZDE
[3] Yangi O‘zbekiston taraqqiyot strategiyasi asosida demokratik islohotlar yo‘lini qat’iy davom ettiramiz (president.uz) - celý text ZDE
[4] Celý text ZDE
[5]  EBRD expects Central Asian economies to grow by 4.9 percent in 2021 ZDE

Publikováno se souhlasem autora