V úvode je potrebné akcentovať, že napriek tomu, že v Kazachstane sú pri moci všelijakí stredoázijskí fištróni, žiadneho z nich by nikdy nenapadlo, tak ako je tým na politickej mape sveta známe Slovensko, preškrtnúť a zobrať ľuďom šancu na referendum!

Takže 5. júna 2022 sa bude v Kazachstane konať referendum ohľadne zmien v zákone zákonov, teda v Ústave Kazachstanu.[1]

Krajina zažila referendum 2-krát: 29. 4. 1995 (predĺženie mandátu prezidenta) a 30. 8. 1995, keď sa schvaľovala vtedy nová Ústava Kazachstanu.

Občanom Kazachstanu sa ponúka možnosť prvú júnovú nedeľu 2022 vyjadriť sa (v jednom balíku) k navrhovaným zmenám v 33 článkoch Ústavy Kazachstanu.

Pripomeňme si, že prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev navrhol na Zhromaždení ľudu Kazachstanu uskutočniť referendum o úpravách (novelizácii) Ústavy Kazachstanu.[2]

Ak na Slovensku určuje už dva roky politickú diskusiu nezrelá, egocentrická, disharmonicky štruktúrovaná osobnosť s výraznými narcistickými a historiónskymi rysmi, plus prezidentka s nulovou intelektuálne-historickou výbavou, v Kazachstane určuje politické počasie zrelý politik, ktorý si je vedomý dôsledkov toho, čo zmenou základného dokumentu navrhuje: „... považujem fakt, že zmena Ústavy Kazachstanu prostredníctvom referenda sa stane prejavom všeľudového vyjadrenia súhlasu...“

Ďalej K.-Ž. Tokajev, prezident stredoázijského Kazachstanu, nepriamo „odkazuje“ prezidentke Slovenska, ktorá nechcela referendum: „... referendum je to, čo dáva možnosť každému občanovi sa zúčastniť rozhodovania o osude svojej krajiny...“

Inak povedané, ak niekto nechce, aby sa občania zúčastnili na rozhodovaní o osude svojej krajiny, tak ju proste podlo zradil. Aspoň taký je pohľad na slovenskú vnútropolitickú diskusiu o referende (nielen) zo Strednej Ázie.

33 článkov - to je tretina Ústavy Kazachstanu

Ak bude referendum úspešné – o čom nie je potrebné pochybovať – potom je možné začať v odbornej verejnosti, ale aj v laickej praxi úvahy o tom, že Kazachstan prechádza na nový model fungovania štátu, na novú formu vzťahu štátu a spoločnosti v stredoázijskom formáte.

A kto kontinuálne sleduje vývoj v Kazachstane, sa asi stotožní s tézou, že po prijatí zmien v Ústave Kazachstanu je možné hovoriť o „druhej republike“.

Tou prvou bol nazarbajevský model po roku 1991 a tou druhou je model po januári 2022 (pokus o farebný puč) s revíziou spoločenských vzťahov završujúcich sa referendom.

Mali by sa, podľa novej redakcie Ústavy Kazachstanu, limitovať niektoré právomoci prezidenta, čo však nebráni tomu, aby K.-Ž. Tokajev začal robiť poriadok s kazašskou tajnou službou – Výborom národnej bezpečnosti Kazachstanu. Začiatkom mája, 7. 5. 2022, podpísal rozhodnutie ? 893 O niektorých otázkach Výboru národnej bezpečnosti Kazachstanu[3], ktorý okrem toho, že mení 15 doteraz platných právnych dokumentov, má za úlohu modernizovať túto službu, čo je tiež reakcia na jej spoluúčasť na udalostiach v januári 2022.

Recipročne by sa mali zvýšiť kompetencie a zodpovednosť zákonodarnej vetvy moci a samospráv. Súčasťou reformy má byť aj vytvorenie Ústavného súdu Kazachstanu so všetkými právnymi dôsledkami pre krajinu.

Požiadavky na prezidenta

Do zoznamu navrhovaných zmien patrí aj fakt, že za prezidenta Kazachstanu môže byť volený a zvolený len občan Kazachstanu starší ako 40 rokov, ktorý ovláda štátny jazyk, nepretržite žije v Kazachstane ostatných 15 rokov a má legálne vysokoškolské vzdelanie.

Táto zmena je, na základe skúsenosti s N. Nazarbajevom, momentálne verejnosťou najsledovanejšou inováciou Ústavy Kazachstanu, a to aj v kontexte s témou akýchsi garancií (právnych a finančných) pre exprezidenta. Inak je to zaujímavá téma na diskusiu aj pre Slovensko.

Za superdôležitú navrhovanú zmenu možno považovať parlamentnú voľbu – na základe kombinovaného systému: stranícke zoznamy + jednomandátové volebné obvody.

No možno sa čiastočne stotožniť s kritikmi „demokratizačného“ procesu v Kazachstane, že referendum je čisto imidžová akcia na podporu akýchsi (nehmatateľných) politických reforiem.

Doteraz funkčná Ústava Kazachstanu bola napísaná a fungovala pod patronátom exprezidenta N. Nazarbajeva. Toho udalosti v januári 2022 vymazali z politického života krajiny, tak je jasné, že treba zmenu.

Na záver

Nezabúdajme, že v roku 2024 by sa mali konať v Kazachstane riadne prezidentské voľby.

Toto referendum, ktoré nikto nezmaril, môže byť aj jednoduchým testom toho, ako Kazaši a Kazachstanci podporujú modernizačnú politiku K.-Ž. Tokajeva.

Ak bude referendum úspešné (podľa nás - bude, otázkou je len percento účasti) zvýši sa jeho legitimita v spoločnosti a aj chuť kandidovať v roku 2024, aby pokračoval v reformách.

(autor je vysokoškolský učitel; publikováno se souhlasem autora)

Poznámky:
[1] Více informací najdete ZDE
[2] Více ve videu ZDE
[3] Více informací ZDE