Výsledok volieb preto napovie veľa nielen o osobe budúceho prezidenta, ale aj o tom, aká je skutočná miera demokracie na Slovensku a aká je odolnosť voličov proti mediálnej manipulácii zo strany vplyvných oligarchických subjektov.

Mýtus o demokratických kandidátoch

To, čo uvažujúceho človeka v prezidentskej kampani musí prekvapiť asi najviac, je snaha o účelovú selekciu prezidentských kandidátov. Mainsteramové médiá neustále opakujú pojem „demokratickí kandidáti“ a zaraďujú sem podivne úzku zostavu uchádzačov o najvyššiu funkciu. Kto sa však pozrie na tých „demokratických kandidátov“ podrobnejšie, musí získať dojem, že demokratmi sú hlavne tí kandidáti, ktorí získali najviac peňazí na kampaň. Podľa tzv. transparentných účtov majú suverénne najviac prostriedkov na voľby práve „demokratickí kandidáti“. Rozmýšľam, čo by na tento fakt asi povedali klasici teórie demokracie. Zrejme by skonštatovali, že demokracia sa v 21. storočí zmenila na vládu peňazí, občas improvizovanú voľbami…

Je naozaj veľmi zvláštne, že za demokratického kandidáta označuje mainstream R. Mistríka, ale nie napr. E. Chmelára. Volebná kampaň R. Mistríka totiž reprezentuje presne tie hodnoty, ktorými sa vyznačuje oligarchia. Do kampane vstúpil ako pomerne neznámy kandidát, ale s mohutným rozpočtom, množstvom bilbordov a nekritickým pochlebovaním médií. Priamym diskusiám s nebezpečnými protikandidátmi sa opakovane vyhýba, naposledy sa ospravedlnil aj z diskusie u AZZZ SR. Netreba sa ani pýtať, čo by mainstream písal, keby takto odmietal diskusie nejaký menej protežovaný kandidát. Z doterajších vystúpení R. Mistríka sa navyše zdá, že nevyniká ani schopnosťou presvedčovať.

Aj preto sa časť jeho doterajších podporovateľov priklonila k Z. Čaputovej. Z. Čaputová v doterajších diskusiách obstála lepšie než R. Mistrík, hoci sa tiež vyhla potenciálne nebezpečným diskusiám , kde by sa ukázali jej slabiny. Jej rétorika je však presvedčivejšia a agresívnejšia než v prípade R. Mistríka a to dobre zaberá na mládež. Kandidátka sa rozumne zameriava na populárne témy ako „boj proti korupcii“, i keď práve tu má jej dôveryhodnosť limity, najmä kvôli kauzám lídra jej strany I. Štefunka . Je pritom možné, že ďalšie kauzy sa prevalia až po prezidentských voľbách.

Oligarchické prieskumy

Dôležitými nástrojmi oligarchického ovplyvňovania volieb v súčasnosti sú predvolebné prieskumy. Žiaľ, ide o spôsob, pri ktorom úzka skupina ľudí z prieskumných agentúr vytvára na objednávku dojem, že určití kandidáti nemajú šancu na zvolenie, a preto treba dať hlas tým, ktorí podľa prieskumov šancu majú. Táto taktika je úspešná najmä vďaka prepojeniu na médiá, ktoré prieskumy vyhlasujú za dôveryhodné a pri svojom spravodajstve sa o ne opierajú. Agentúry sa pritom svojimi prieskumami už opakovane blamovali, ale ešte stále nachádzajú dosť ľudí, ktorí ich berú vážne. Žiaľ, zákaz využívania tejto manipulatívnej predvolebnej praktiky začne platiť až dva týždne pred voľbami.