Z minulosti máme viacero príkladov, ako sa dá boj proti extrémizmu účelovo interpretovať. Ešte počas minulého režimu sa vládna moc pokúšala diskreditovať svojich oponentov tým, že ich označila za fašistov, aj keď fašistami neboli. Prostredníctvom nových reštriktívnych zákonov môže nastať podobne nebezpečný vývoj.

Boj proti extrémizmu doma a v zahraničí

Na úvod musím vyjadriť pochybnosti o tom, že slovenskí politici majú úprimný záujem na boji s tzv. extrémizmom. Slovenský postoj k tzv. extrémizmu je totiž selektívny a nejednoznačný. Už v minulosti som kritizoval fakt, že Slovensko sa v OSN opakovane zdržalo hlasovaní pri rezolúciách odsudzujúcich rasizmus a nacizmus, hoci obrovská väčšina sveta za dané rezolúcie hlasovala.

Dôvodom pre zdržanie bolo to, že rezolúcie OSN mierili na našich „spojencov“ z NATO v Pobaltí, na území ktorých sa každoročne konajú pochody veteránov Waffen SS a zúčastňuje sa na nich mnoho vysokých politikov. Veteránov Waffen SS oslavujú aj najvyšší predstavitelia tamojších štátov a napr. bývalý prezident Lotyšska A. Berzinš povedal, že sa im treba pokloniť. To sú vyjadrenia, ktoré by si nedovolil ani M. Kotleba! Je naozaj neuveriteľné, že slovenskí politici, ktorí zostrujú trestno-právne postihy extrémizmu v SR, sú takí veľmi ústretoví voči podporovateľom Waffen SS v Pobaltí.

Na Slovensku existuje mnoho občanov, ktorí majú obavy aj z nástupu fašistov na Ukrajine. Už počas revolúcie na Majdane 2013-14 zohrávali fašisti veľmi významnú úlohu. Jedným z troch lídrov Majdanu bol fašista O. Ťahnybok, podľa Centra S. Wiesenthala jeden z najhorších antisemitov sveta. Medzi fašistov patrí zjavne i A. Parubij, súčasný predseda ukrajinského parlamentu. Predstavitelia SR, ktorí chcú zostriť boj proti extrémistom na Slovensku, by mali zaujať tvrdší postoj aj voči fašistom na Ukrajine.

Mnohí občania SR sa tiež domnievajú, že na Slovensko pozývame aj mnoho problematických osôb zo zahraničia, napr. na konferenciu GLOBSEC, o čom som písal tu. Paradoxne, práve tohtoročná konferencia GLOBSEC ukázala, ako rôzne vnímajú extrémizmus ľudia na Slovensku. Na jednej strane účastníci konferencie diskutovali o náraste extrémizmu v Európe a na druhej strane ich občania, zhromaždení pred budovou Reduty v Bratislave, častovali skandovaním: „Fašisti! Fašisti!“. Aj tento príklad ukazuje rôznosť pohľadu na to, kto spadá pod pojem „extrémista“.

Pojem extrémizmus

Samotný pojem extrémizmus je ako taký veľmi nejasný a v teórii sa o ňom vedú mnohé spory. Preto každý, kto chce uvedený pojem používať v trestnom práve, by s ním mal zaobchádzať opatrne. S definičnými problémami sa mali vyrovnať i tvorcovia Koncepcie boja s extrémizmom na roky 2015 – 2019. Možno sa však domnievať, že to príliš nezvládli. Za problematickú formuláciu považujem už charakteristiku súčasnej SR v kapitole 2. Definovanie základných pojmov: „SR ako demokratický právny štát založený na vláde práva a univerzálnom systéme základných práv a slobôd odmieta všetky formy a prejavy extrémizmu, ktorý je v priamom protiklade voči týmto základným hodnotám zakotveným v Ústave SR.“

Publikováno ve spolupráci se slovenským levicovým portálem Nové slovohttp://www.noveslovo.sk/

Vyšlo na Vasevec.cz. Publikováno se souhlasem vydavatele