Oproti minulosti sa uvažuje o rozvetvenejšej ceste a pripravujú sa tri trasy. Dve pôjdu po súši z Číny cez Strednú Áziu, kde by sa rozdeľovali na severnú líniu cez Rusko, Bielorusko a Poľsko do západnej Európy, a južnú líniu cez Irán, Turecko a Balkán ďalej do Európy. Tretia trasa by bola námorná cez Juhočínske more, Melacký (Malakkský) prieliv, Indický oceán (s „odbočkou“ do Afriky), Červené more a Suezský prieplav do Stredozemného mora.

Iniciatíva je plánovaná na desaťročia a čínske médiá hovoria aj o projekte storočia, najmä v súvislosti s predpokladanou výškou čínskych investícií. Zapojenie do projektu Peking nespája s politickými požiadavkami. Bezpochyby na tom Čína nechce prerobiť, ale je to odlišné od projektov ekonomickej spolupráce Západu, ktorého čoraz bezuzdnejšie a arogantnejšie nadnárodné finančné kruhy (elity) „radi“ poskytujú pôžičky. Spájajú ich však s ekonomickými a politickými, neraz aj sociálnymi požiadavkami doslova ošklbávajúcimi ich príjemcov (je nemožné, aby Ukrajina vrátila medzinárodné pôžičky bez vážneho zhoršenia aj tak už zlej hospodárskej situácie svojich občanov).

Iniciatíva podľa Pekingu vytvorí „cestu k mieru a prosperite vo svete“ a vítaní sú všetci, čo sa k nej chcú pripojiť. Motivujúce je, že ide o sériu „pestrých“ investícií rôzneho typu, ktoré tým, ktorí sa do nich zapoja, prinesú úžitok. Najčastejšie ide o aktivity v oblasti dopravnej infraštruktúry. Jedno čínske príslovie vraví: „Ak sa chceš stať bohatým, začni budovaním ciest.“

Prezident Si Ťin-pching zdôraznil, že Čína nebude opakovať stereotypy geopolitických hier, ale podporí vznik nových podôb vzájomne výhodnej spolupráce. Svetu chce ukázať príklad spoločnej budúcnosti založenej na spravodlivosti, rovnoprávnosti, rešpektovaní suverenity a pod.