Presnejšie 16. mája 2022 sa v Moskve sa stretli, po prvý raz fyzicky od apríla 2019, hlavy štátov spomenutej organizácie. Reč ide o Arménsku, Bielorusku, Kazachstane, Kirgizsku, Ruskej federácii a Tadžikistane.



Jubilejný prezidentský summit Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti. Foto: www.belta.by

Summitu predsedal (osobne) prezident Ruskej federácie Vladimír Vladimírovič Putin, ktorý je podľa jednej zo špeciálnych služieb feudálno-kráľovského ostrovného subjektu obohacujúceho 21. storočie svojimi „tradíciami“ zo 17. storočia už niekde na druhom brehu rieky Styx.

Na tomto stretnutí všetky hlavy štátov unisono kladne zhodnotili o. i. operatívnosť organizácie pri riešení januárovej situácie – a povedzme to otvorene – pokusu o farebnú revolúciu v Kazachstane.

Arménsko sa na summite kriticky vyjadrilo na tému nepomoci Jerevanu voči operácii Azerbajdžanu v priestore Náhorného Karabachu a prezident Bieloruska načrtol, ako slovanský blok (s výnimkou časti nacifikovanej Ukrajiny), vníma aktuálny vývoj: „... NATO agresívne napína svaly... kolektívny Západ je na úpadku, ale bojuje za udržanie svojich historicky neudržateľných pozícii...“

Slovenské médiá mlčia...

Žiadna informovanosť nebola ani o májovom turné ministra obrany Čínskej ľudovej republiky Wej Feng-chea po niektorých krajinách Strednej Ázie. Konkrétne rokoval v Kazachstane a Turkménsku, kde sa veľmi jednoznačne vyjadril proti hypotetickej možnosti zásahu armád spoza oceánu do vnútorných vecí krajín a prisľúbil podporu Ľudovej osloboditeľskej armády Číny (!) v prípade potreby kazašskej a aj turkménskej armáde.

Po pár dňoch (24. 5. 2022) vykonali čínske a ruské bojové lietadlá spoločné prelety nad Japonským a Východočínskym morom. Bolo to čase, keď v Tokiu rokovali vrcholní predstavitelia USA, Japonska, Austrálie a Indie v rámci skupiny QUAD (Štvorstranný bezpečnostný dialóg,) aj keď slovenské korporátne médiá tvrdia, že na Ukrajine je Rusko (vraj) porazené a V.V. Putin je (vraj) buď smrteľne chorý a nemá situáciu pod kontrolou, resp. už nie je.

Už nie je zaujímavý ani emisár USA

Čo je tiež zaujímavé, slovenské jednostranne informačne orientované médiá (a sú to tie isté plátky a dokonca personálne tie isté osoby, ktoré už pochovávali exprezidenta R. Schustera pred jeho letom do Innsbrucku, alebo sa tešili z nedávnych zdravotných problémov českého prezidenta M. Zemana), sa hlbšie nevenovali ani návšteve štyroch (z piatich) krajín Strednej Ázie v dňoch 23. – 27. 5. 2022 námestníka štátneho tajomníka USA pre otázky južnej a Strednej Ázie Donalda Lu.

Navštívil Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Uzbekistan a hlavným cieľom návštevy bolo podľa oficiálneho komuniké: „... upevnenie vzťahov USA s regiónom a vybudovanie prekvitajúcej a bezpečnej Strednej Ázie...“

V preklade z diplomatického jazyka emisár z Washingtonu (sprevádzal ho generálny riaditeľ Rady národnej bezpečnosti USA pre Rusko a Strednú Áziu, poradkyňa ministra obrany USA pre Afganistan, Pakistan a Strednú Áziu...) sa snažil presvedčiť Nur-Sultan, Biškek, Dušanbe a Taškent, aby sa zapojili do protiruských sankcií a boli viac protičínsky.

Inak mechanizmus, ako obísť sankcie voči ruským bankám pre občanov Ruskej federácie je jednoduchý. Stačí aby bol založený účet v niektorej z krajín Strednej Ázie, tam získať VISA (Master Card) platobnú kartu a.. .– a všetko funguje ako treba.
 

Nulová informovanosť o krajine, kde rástol A. Dubček

V tomto kontexte je jasné, že nulová informovanosť Slovenska zo strany médií bola aj o Eurázijskom ekonomickom fóre (26. 5. 2022) v Biškeku, ktorého sa zúčastnili delegácie 15 krajín (2,5 tis. delegátov), vrátane všetkých členských krajín Eurázijskej ekonomickej únie.

Hlavný odkaz fóra je – rozšírenie spolupráce eurázijského priestoru s Čínou, Vietnamom, Latinskou Amerikou a časťou Afriky.

V rámci fóra sa uskutočnilo zasadnutie Najvyššej ekonomickej rady Eurázijskej ekonomickej únie (na úrovni prezidentov) – zasa ani ťuk v našich médiách.

Prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev využil svoj pobyt v Biškeku aj na oficiálnu bilaterálnu návštevu Kirgizska (27. 5. 2022) a rokovanie so svojím partnerom, prezidentom Sadyrom Žaparovom.


Prezidenti Kirgizska a Kazachstanu. Foto: www.president.kg

Pritom je jasné, že aj v rámci tohto geopolitického fenoménu – Eurázijskej ekonomickej únie – situácia na Ukrajine a sankcie voči Rusku zamiešali karty.

Členské krajiny sa síce obávajú doplnkových ekonomických sankcií zo strany USA a ich pobočníkov v EÚ, ale na druhej strane si nemôžu dovoliť stratiť zisky zo spolupráce s Ruskom a perspektívne s Čínou.

Paradoxne, najväčší skepticizmus voči Eurázijskej ekonomickej únii je možné dnes identifikovať v kolíske eurázijskej ekonomickej integrácie v Kazachstane, kde si nacionalisti a „deti“ Nazarbajeva (absolventi programu Bolašak) myslia, napriek januárovej trpkej skúsenosti, že bez Ruska a Číny prežijú.

Opak je pravdou (ani politicky a najmä ekonomicky by sublimovali) – ale tomu sa budeme venovať neskôr, po tom, keď budú výsledky referenda (5 .6. 2022) o novej Ústave Kazachstanu na stole.
 

Spolupráca Kirgizska a Kazachstanu

V rámci bilaterálneho stretnutia prezident Kazachstanu pozitívne zhodnotil kontakty na všetkých úrovniach a akcentoval že: „... z momentu získania nezávislosti (pozn. od roku 1991) sa kazašsko-kirgizská spolupráca dynamicky rozvíja vo všetkých sférach v duchu strategického partnerstva... toto je výsledkom toho, že oba národy vyznávajú rovnaké hodnoty...“

Recipročne prezident Kirgizska S. Žaparov taktiež ocenil kladnú paradigmu dynamiky rozvoja bilaterálnych vzťahov: „... medzi Kirgizskom a Kazachstanom neexistujú politické protirečenia. A čo je hlavné, existuje vzájomné pochopenie toho, že spoločne zabezpečujeme zvyšovanie kvality komplexu dvojstranných vzťahov a taktiež konštruktívnu koordináciu v rámci medziregionálnych a medzinárodných štruktúr v koryte upevnenia regionálnej stability a bezpečnosti...“

Počas návštevy K.-Ž. Tokajeva v Kirgizsku obaja prezidenti venovali, venujú a budú venovať (ide o o budúcnostnú tendenciu v Strednej Ázii) maximálnu pozornosť prihraničnej spolupráci, resp. spolupráci jednotlivých oblastí svojich krajín v zmysle Fóra medziregionálnej spolupráce medzi Kazachstanom a Kirgizskom.

Súčasťou bilaterálnych rokovaní hláv štátov bola, inak v Strednej Ázii veľmi senzitívna, téma aqua diplomacie a modernizačné postupy – kooperácia v sfére informačných technológii.

Dôležitú úlohu v kontaktoch susedských stredoázijských republík zohráva nadstavba. Počas návštevy sa prezidenti zúčastnili slávnostného odhalenia pamätníka kazašskému poetovi Abajovi Kunanbajulymu v centre Biškeku. Kirgizi sa zasa môžu tešiť, že v skorej dobe bude v Nur-Sultane odhalený monument Manasu.

Aby sme nezabudli, vďaka exveľvyslancovi Kazachstanu na Slovensku a častému autorovi na stránkach Slova J. E. Romanovi Jurievičovi Vasilenkovi, vyšiel slovenský preklad básní a myšlienok Abaja.[1]

Veľvyslanec R. Vasilenko je momentálne námestníkom ministra zahraničných vecí Kazachstanu a len otvára oči, čo stalo so slovenskou diplomaciou, ktorá mala donedávna v Strednej Ázii vysoký cveng...

Čo sa týka akademickej spolupráce, prezidenti podporili záujem ôsmich kazašských univerzít zriadiť svoje pobočky v Kirgizsku. Počnúc učebným rokom 2022/2023 sa zvyšuje počet prezidentských štipendií pre študentov z Kirgizska v Kazachstane na 50 (Slovensko už neposkytuje žiadne štátne štipendiá pre študentov z Kazachstanu a Kirgizska, čo sa o akože „študentoch“ z Ukrajiny a nebotyčných výhodách pre nich nedá povedať).

Prezidenti S. Žaparov a K.-Ž. Tokajev podpísali Spoločné vyhlásenie o výsledkoch návštevy[2], v ktorom sa akcentuje nová kvalita bilaterálnych vzťahov, aktivizácia partnerstva a koordinácia na medzinárodnej scéne.

Ďalej bolo, pri osobnej účasti prezidentov, podpísaných celkom trinásť bilaterálnych dokumentov rôznej úrovne. Z prehľadu je jasné – priama spolupráca regiónov sa po tridsiatich rokoch nezávislosti stáva normou číslo jeden.[3]

(Autor je vysokoškolský učiteľ)