Žiaľ, geopolitický súboj, či skôr Veľká hra o Strednú Áziu, má aj takéto vedľajšie produkty.

Lenže v Kazachstane sa situácia postupne stabilizuje, čo však neznamená, že ix, dní ktoré otriasli krajinou, nebude mať vplyv (aký?) na jej vnútropolitický vývoj, na väzby v Strednej Ázii, na formulovanie partnerstiev v postsovietskom priestore, na konvergenciu možného spojenectva Ruskej federácie a Číny (vo vzťahu k Strednej Ázii) a vytesnenie Turecka z priestoru za svoj militantný postoj a snahu o Turkický (moslimský) polmesiac (od Turecka, cez Azerbajdžan, Strednú Áziu, Ujgurskú oblasť v Číne po Tatarstan /a ďalej/ v Ruskej federácii).

A propos, akcelerácia ďalšieho zbližovania Ruska a Číny v kontexte s kazašským januárom 2022 oveľa viac ovplyvní medzinárodný poriadok než „hlavný“ problém Slovenska týchto dní – akási Ukrajina, ktorej časť bola ešte donedávna súčasťou Česko-Slovenska! Ale o tom sa asi nesmie hovoriť.

Tak ako sa nesmie hovoriť o tom, že vytláčanie Ruska smerom k Číne (na východ) je koncepčnou chybou Európy! Rusko je totiž potrebné, aspoň z pohľadu nezávislého Slovenska, viac ukotvovať k európskemu mólu.

Lenže: je dnes Slovensko suverénnym a nezávislým subjektom? Keď sú dnes záujmy Európy (ktorú záujmy Slovenska nezaujímajú) a Západu (v drese USA) také rozdielne. V strategickom a aj operatívnom pláne!

Inak v starom Egypte, v civilizácii, ktorá je pre nás prazákladom všetkého dnešného poznania, mali kategoriálne jasno. Východ – to je svetlo, to je budúcnosť! Západ – to je minulosť, smrť, tma...!

Dôchodca N. Nazarbajev

V našich predchádzajúcich komentároch sme už identifikovali mimoriadne rýchle tempo, ako exprezident Nursultan Abiševič Nazarbajev, jeho rodina, politický klan a pätolizači strácajú ekonomický a politický vplyv na ďalší vývoj v postjanuárovej krajine.

Dňa 28. januára 2022 sa formou videokonferencie konal mimoriadny 23. zjazd vládnucej strany Nur-Otan. V Madžilise (dolná komora) má Nur-Otan 76 mandátov (71 %) a v Senáte (horná komora) 34 senátorov (69 %).

Zjazd zvolil nového predsedu (doteraz strane predsedal N. Nazarbajev) a nové vedenie strany. V novokreovanej Politickej rade Nur-Otanu (čo je najvyšší politický orgán medzi zjazdmi) už nefigurujú ani dcéra Dariga Nazarbajeva, ani žiadne osoby blízke exprezidentovi.[1] Celkovo sa Politická rada Nur-Otan zmenila na 55 %. Je v nej tentoraz 33,7 % žien a 13 % tvoria členovia do 35 rokov. Priemerný vek členov je 47 rokov.[2]

Novým predsedom Nur-Otan sa stal (jednohlasne) prezident Kasym-Žomart Tokajev, takže exprezident a zatiaľ elbasy N. Nazarbajev je už skutočne(?!) dôchodcom.

Lenže krajinou sa stále preháňa šepkanda o tom, aby boli – on dôchodca a celá jeho rodina –zbavení imunity a on bol braný na zodpovednosť za to, čo vyvrcholilo v januári 2022.

Prezident a novozvolený predseda Nur-Otan však počas zjazdu sformuloval nasledujúce stanovisko: „... náš prvý prezident priniesol veľký vklad k vybudovaniu silného štátu. On určite ostane v dejinách našej vlasti a svetovej histórie ako zakladateľ nezávislého Kazachstanu... nemôžeme nevidieť tridsaťročnú prácu elbasy v záujme štátu... hodnotenie osobnosti N. Nazarbajeva sa musí opierať o historické fakty...“[3]

Takže, pokiaľ sa hlavné mesto bude volať Nur-Sultan, letisko v hlavnom meste Letisko Nursultana Nazarbajeva, pokiaľ bude na hlavnom námestí hlavného mesta hľadieť na Palác mieru a zhody (prezývaný obyvateľmi mesta Pyramída), odkiaľ je dovidieť do okien prezidentskej pracovne v AkOrde (Biely dom) bronzová socha prvého prezidenta, zatiaľ mu osobne nič nehrozí (čo sa týka rozvetvenej blízkej rodiny, tu je priestor na diskusiu).

Ani po najnovších informáciách, že on a jeho blízka rodina vlastnia v predhorí Zalatajského Alataja v Bostaninskom obvode Almaty rekreačný komplex (daču) na ploche 135 hektárov.[4] Pre poriadok treba uviesť:

1. tieto objekty predtým, v sovietskej ére, využívali prví tajomníci ÚV Kazašskej SSR, Dinmuchamed Achmedovič Kunajev a Genadij Vasilievič Kolbin;
2. plocha nehnuteľnosti má v Kazachstane iný (aj cenový) význam než napr. na Slovensku. Kazachstan má rozlohu 2 750 000 km2, kde žije 18,7 mil. obyvateľov. Čiže hustota je cca 6,8 obyvateľa/km2. Na Slovensku to je cca 111,33 obyvateľa/km2.[5]

Je rozdiel diplomat a DIPLOMAT

Neviem, či ste si všimli, ale po prvý raz v dejinách moderného Slovenska je na čele ministerstva zahraničných vecí trojica, ktorá neovláda a nevie komunikovať v jednom z oficiálnych jazykov OSN alebo OBSE, a to v slovanskom.

Aj v najhoršom výseku dejín slovenského ministerstva zahraničných vecí od roku 1993 vždy boli vo vedení ministerstva ľudia, ktorí boli schopní (a nebáli sa) komunikovať s partnermi v hlavnom slovanskom jazyku a ovládali azbuku, ktorá má historický základ v hlaholike.

Máme na mysli aj krátku ministerskú epizódu M. Dzurindu, keď bol štátnym tajomníkom absolvent MGIMO M. Ježovica,[6] teda v čase, keď po chodbách na Hlbokej č.2 (budova bývalého ÚV KSS) chodili „kádrováci“ z mládežníckej zložky SDKÚ a prstom ukazovali, kto musí z kola von, lebo je slabo prozápadný. Ich vodcom bol M. Nič a mnohí jeho vtedajší asistenti sú zatiaľ a dodnes diplomatmi, ktorí však prišli z ulice.

Dnes to, žiaľ, nie je možné (lebo nevedia) a čo je najhoršie, ani to nechcú! Pritom hovoriť s partnerom(mi) v ich (a dokonca svetovom) jazyku patrí do kategórie znak úcty. Lenže má dnešná slovenská plagiátorská moc niekoho v úcte?

Kto je prezident?

Nie je žiadna istota, či väčšinová časť občanov Slovenska vie z rukáva vysypať mená všetkých prezidentov postsovietskych republík Strednej Ázie. Čo je však istejšie, že meno prezidenta Kazachstanu – po prvej triáde januára 2022 – všetci poznajú.

Ale ak dovolíte, ešte raz téma poznania jazykov. To meno je: (slovenský variant) Kasym-Žomart Kemelevič Tokajev. V ruskom jazyku (čo má v zapísané v rodnom liste) to je Kasym Žomart-Kemelevič Tokaev. V kazašskom jazyku to je: Kasym Žomart-Kemeluly Tokaev (v cyrilike), alebo Qasym-Jomart Kemeluly Toqaev (v latinke). V anglickej transkripcii: Kassym-Jomart Kemelevich Tokayev.

Tento malý jazykový exkurz tu je len preto, lebo slovensko-jazyčné média s radosťou prznia mená a neslovenské priezviská a ignorujú slovenský jazykový zákon zákonov – Pravidlá slovenského pravopisu. Ak si prelistujeme slovenskú tlač, tak (podľa toho z akého jazyka sa prekladalo, aký kvalitný mal autor prekladač) nájdeme: Jomart Tokaev, Kassym Tokayev... Nakoniec aj na stránkach SLOVA sa priezvisko kazašského veľvyslanca niekedy uvádza ako Vassilenko (pozn. red.: veľvyslanec sa tak podpisoval pod svoje články), pričom ide o priezvisko Vasilenko.[7]

Tokajevova cesta

Prezident Kasym-Žomart Tokajev, dalo by sa povedať, je pôvodným povolaním diplomat (skutočný, nie z ulice).

V roku 1970 nastúpil do svetovo najprestížnejšej školy diplomatov MGIMO v Moskve, ktorú absolvoval s „červeným diplomom“ ako špecialista na Čínu. Preto ovláda čínsky jazyk (v ktorom s partnermi z Pekingu aj rokuje) a okrem toho ovláda anglický, francúzsky, ruský a samozrejme aj kazašský jazyk, ktorého prechod z cyriliky na latinku podporuje, ale teraz má krajina iné problémy.

Určite so záujmom a trochou závisti sledoval z Rostova na Done Viktor Janukovič (kde dočasne žije), bývalý prezident Ukrajiny (inak protiústavne zbavený svojho postu), ako sa prezident K-Ž. Tokajev vysporiadal s pokusom o farebný kazašský majdan. Neváhal požiadať o pomoc postsovietske republiky – členské krajiny aliancie Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) o pomoc a neposlal proti ozbrojeným hdrolezom nezbrojených policajtov, ako to urobil s Berkutom V. Janukovič. Ale poslal poriadnych chlapov, ktorí sa dokázali za pár hodín od rozkazu skoncentrovať, prepraviť a nastoliť v Almaty poriadok.

Inak k Ukrajine mali a majú aj exprezident a súčasný prezident Kazachstanu špecifický a úctivý vzťah.

N. Nazarbajev sa v roku 1960 vyučil v Dnepropetrovskom metalurgickom závode v Dnepropetrovsku (dnes Dnipro) za taviča a keď v roku 2014 prišli z Kyjeva do Astany (dnes Nur-Sultan) smutné správy, dlho váhal sa vyjadriť. Až nakoniec na jednom z verejných zhromaždení zaželal Ukrajine „... veľa šťastia a aby sa vývoj vrátil do správneho poľa...“ Ako vidno a ukázal čas, ani jedna časť tohto želania N. Nazarbajeva z roku 2014 sa mu nesplnila.

To K-Ž. Tokajev má k Ukrajine ešte hlbší vzťah. Jeho otec Kemeľ Tokajevič Tokajev ako červenoarmejec so svojou rotou oslobodzoval Kyjev od nacistov a banderovcov a po skončení Veľkej vlasteneckej vojny sa vrátil domov do Kazachstanu. Bol aktívnym účastníkom formovania nového Kazachstanu po roku 1991.

Jeho strýko – tiež Kasym – už také šťastie nemal a padol v boji pod Rževom. To bola jedna z najkrvavejších bitiek vo Veľkej vlasteneckej vojne, ktorá trvala štrnásť mesiacov. Behom tej doby tam padlo zhruba milión sovietskych a 700 tisíc nemeckých vojakov. Osud strýka v mladom K-Ž. Tokajevovi (aj keď ho nepoznal) zanechal citlivú stopu. Možno aj preto dnes patrí v Kazachstane k zástancom akcie Nesmrteľný pluk.

Druhý moment je fakt, že viedol delegáciu, ktorá po ukončení existencie Sovietskeho zväzu rokovala, ako vyriešiť jadrové zbrane, ktoré boli fyzicky na území nezávislého Kazachstanu, Bieloruska a Ukrajiny.

Podľa spomienok účastníkov vtedajších rokovaní, keď Minsk a Alma-Ata (dnes Almaty) veľmi dobre rozumeli tomu, čo je to strategická zodpovednosť a aká je inžiniersko-technická náročnosť vlastniť jadrové zbrane (bez nosičov), Kyjev sa oháňal Moskaĺmi a túžil si pár bombičiek nechať. Diplomatický takt a umenie K.-Ž. Tokajeva vraj v rozhodujúcej miere pomohli nakoniec presvedčiť Kyjev, aby sa jadrových pozostatkov Sovietskeho zväzu vzdal. Pravda bolo to aj pod politickým tlakom Washingtonu, ktorý vtedy vedel, čo by znamenalo keď sa ukrajinský nacionalizmus dostane mimo rozumných parametrov.

Veľmi poučné v tomto smere je si prečítať si spomienky K.-Ž. Tokajeva zhrnuté v 656-stránkovej knihe svojich memoárov: „Prekonanie“.[8]

Má to v rukách

Kasym-Žomart Tokajev tak už má v pevne v rukách všetky inštrumenty moci v Kazachstane a jeho predchodca odišiel (musel) do dôchodku.

Keď N. Nazarbajev poveroval koncom minulého tisícročia vtedy mladého (nar. 17. mája 1953) a vzdelaného diplomata K.-Ž. Tokajeva najnáročnejšími úlohami, ktoré sú spojené s budovaním novej štátnosti a etablovania nezávislého štátu na medzinárodnom poli, možno ani netušil, že to bude práve on, kto ho v roku 2022 vymení na všetkých postoch.

A možno aj tušil. K.-Ž. Tokajev totiž, tak ako N. Nazarbajev, patrí k Staršiemu žuzu. A nakoľko „vostok delo tonkoe“, bez príslušnosti k tomuto žuzu, by sa sociálny výťah s Tokajevom v kabíne rozhodne nedostal na najvyššie poschodie.

Aj keď určite by si K.-Ž. Tokajev neželel, aby sa ten výťah zastavoval za nejakých dramatických okolností. Ale on – napriek rukolapnej dramatickosti – z neho nevystúpil!

(Autor je vysokoškolský učitel)

Poznámky:
[1] Menný zoznam je dostupný ZDE
[2] Více ZDE
[3] Více ZDE
[4] Více ZDE
[5] Hustota obyvateľstva - SR, oblasti, kraje, okresy, mesto, vidiek [om7015rr] - IBM Cognos Viewer ZDE
[6] Zoznam časti absolventov MGIMO za SR ZDE
[7] Více ZDE
[8] PDF veri lze stáhnout ZDE