Oficiálne sa uvádza dátum úmrtia ako 2. september 2016, ale doteraz koluje po Taškente chýr, že to bolo skôr, len sa ako pri J. V. Stalinovi snažili to držať pod pokrievkou. Totiž 1. september je jeden z hlavných štátnych sviatkov krajiny – Deň nezávislosti (Mustaqillik) Uzbekistanu. Funkciu dočasne úradujúceho prezidenta vtedy zastával predseda hornej komory parlamentu, Senátu Olij Mažilisu Uzbekistanu, Nimgatulla Tulkinovič Juldašev (Nig‘matilla To‘lqinovich Yo‘ldoshev). Ale 8. septembra 2016 sa tejto funkcie (povinnosti) vzdal a tak prešla na vtedajšieho predsedu vlády Uzbekistanu.

Prezident I. Karimov mal štátny pohreb a bol pochovaný podľa moslimských zvykov (s výnimkou účasti žien) v rodnom Samarkande 3. septembra 2016. Na pohrebe tak bola aj druhá manželka Tatiana a dcéra Lola. Druhá dcéra Guľnara nebola prítomná. Asi predzvesť (vtedy sa o tom len špekulovalo) jej ďalšieho osudu. Momentálne si totiž, po predchádzajúcom domácom väzení, odpykáva trest v riadnom (a nepríjemnom) uzbeckom väzenskom zariadení.


Logo: saylov.realtest.uz

Predsedom komisie pre prípravu štátneho pohrebu bol, ako to už bolo dobrým zvykom v sovietskom priestore, neskorší nový vodca, predseda vlády a práve neskorší víťaz mimoriadnych volieb Šavkat Mironovič Mirzijojev (Shavkat Miromonovich Mirziyoyev). V predčasných voľbách získal 88,61 % (v početnom vyjadrení 15,9 mil.) hlasov pri celkovej účasti 87,73 %. Zisk jeho volebných súperov bol: Chatamžon Ketmonov – 3,73 %, Narimov Umanov – 3,46 % a Sarvar Otamuradov – 2,35 %.

No a čo sa týka faktu mimoriadnosti volieb, ten vychádza zo zhody náhod -–z bodu c).

Teraz k bodu b). V pôvodnej dikcii Ústavy Uzbeckej republiky sa uvádzalo, že všetky voľby (prezidentské, parlamentné...) sa konajú v prvú nedeľu tretej dekády decembra roku, v ktorom sa končí volebné obdobie príslušnému subjektu. Lenže vo februári 2021 došlo k zmene článku 117 Ústavy Uzbekistanu (Plné znenie Ústavy Uzbeckej republiky pozri: https://constitution.uz/oz), podľa ktorej sa mení slovo „decembra“ na „októbra“ (Príslušný zákon pozri: https://lex.uz/docs/5272107?ONDATE=09.02.2021%2000#5273490).

24. októbra 2021

Riadne zasadnutie Ústrednej volebnej komisie Uzbekistanu (O‘zbekiston Respublikasi  Markaziy saylov komissiyasi) dňa 23. júla 2021 rozhodlo, že prezidentské voľby 2021 sa v súlade s novelizovanou Ústavou Uzbekistanu budú konať 24. októbra 2021.

Predseda komisie Nizamchodžajev Machmatovič Zajniddin (Nizamxodjayev Maxamatovich Zayniddin) na brífingu po jej zasadnutí informoval, že volebná kampaň sa de jure začala v ten istý deň – 23. júla 2021.

Na lepšiu orientáciu si pripomeňme, že tieto riadne prezidentské voľby sú vlastne prvými voľbami, ktoré sa budú konať podľa nových volebných pravidiel, ktoré sa premietli aj do spomenutej úpravy Ústavy Uzbekistanu a sú vlastne vyústením plnenia Akčnej stratégie piatich prioritných smerovaní Uzbekistanu na roky 2017 – 2021 (O‘zbekiston Respublikasini yanada rivojlantirish bo‘yicha Harakatlar strategiyasi to‘g’risida 2017-2021, ZDE). Tu treba uznať, že za posledných päť rokov sa v Uzbekistane toho veľa zmenilo. Aj v sfére „demokracie“. Pritom zväčša v plusovom poli.

V súlade s uzbeckým právnym poriadkom navrhnúť kandidátov na post prezidenta majú výlučne len zaregistrované politické strany. A tých je v Uzbekistane päť:

1. Ľudovo-demokratická strana Uzbekistanu – O‘zbekiston xalq demokratik partiyasi. Je to najstaršia politická strana Uzbekistanu, ktorá vznikla transformáciou Komunistickej strany Uzbekistanu – funguje od roku 1991;
2. Demokratická strana „Milij tiklaniš“( Národné obrodenie) – O‘zbekiston „Milliy tiklanish“ - demokratik partiyasi;
3. Sociálnodemokratická strana „Adolat“ (Spravodlivosť) – O‘zbekiston „Adolat“ sotsial-demokratik partiyasi;
4. Hnutie podnikateľov, Liberálno-demokratická strana Uzbekistanu (UzLiDeP) –Tadbirkorlar va ishbilarmonlar harakati, O‘zbekiston liberal-demokratik partiyasi (O‘zLiDeP);
5. Ekologická strana Uzbekistanu – O‘zbekiston ekologik partiyasi.

Nezávislí kandidáti, resp. samokandidáti nemôžu byť registrovaní – táto norma platí v Uzbekistane od roku 2000 – teda dvadsaťjeden rokov.

Ústredná volebná komisia tiež schválila rozpočet na zabezpečenie prezidentských volieb celkovo v objeme 300 mld. sumov (so’m), čo je pri aktuálnom kurze cca 28 mil.$ (Aktuálny kurz pozri ZDE). Každá politická strana, ktorá zaregistruje svojho kandidáta, dostane na volebnú kampaň cca 1,45 mil. $ a na kandidátov sa predpokladá po 283 tis. $.

Osobitým okruhom rokovania ústrednej volebnej komisie bolo aj zabezpečenie volieb v zahraničí. Podľa oficiálnych údajov ku koncu januáru v zahraničí (legálne) pracuje viac ako 1,65 mil. dospelých Uzbekistancov – voličov.

Len v Ruskej federácii to je cca 1,2 mil. voličov (71 %), ktorí živia svoje rodiny v Uzbekistane. V Kazachstane zhruba 210 tisíc (12 %), Južná Kórea zamestnáva 62,3 tis. (4 %), v Turecku pracuje 43,2 tis. (3 %), v SAE to je 5,2 tisíc... (Údaje prevzaté z: https://fergana.ru/articles/122517/) Bolo by zaujímavé vedieť, koľko ich žije a pracuje v Českej republike – napríklad niekde na Smíchove v Prahe. Pre zaujímavosť, autor osobne pozná šiestich, ktorí sú legálne na Slovensku a pracujú v Bratislave.

Samotní uzbeckí experti však ešte dopĺňajú tieto čísla. Podľa nich treba ešte odhadom pripočítať cca 2 milióny, ktorí sú v zahraničí buď sezónne, alebo bez akéhokoľvek pracovného povolenia držia nad vodou a zabezpečujú svojich doma.

A hlasy týchto pracovných migrantov (legálnych aj nelegálnych) sú pre súčasnú moc v Uzbekistane veľmi dôležité. A to nielen z dôvodu image krajiny.

Ústredná volebná komisia spustila veľmi zaujímavý a už funkčný špeciálny web portál „Saylov 2021“ (Voľby 2021). ZDE
 

Kto bude novým prezidentom?

Podľa predpokladov by sa o post prezidenta malo uchádzať päť kandidátov (podľa počtu registrovaných politických strán), ktorých mená zatiaľ ešte neboli zverejnené. Podľa zákona sa tak musí stať v čase od 20. augusta do 9. septembra 2021.

Divokú alebo aspoň politicky pestrú volebnú kampaň však nie je možné predpokladať. Jasným, ale veľmi jasným a bezkonkurenčným kandidátom na budúceho prezidenta je ten súčasný – Šavkat Mirzijojev.

Takže tieto voľby budú vlastne referendom o tom, či smerovanie Uzbekistanu (v domácej a zahraničnej politike) a kurz, ktorý nastavil po svojom prvom zvolení, ľudia berú, alebo neberú. Vyzerá to tak, že berú. Podľa nezávislého Centra výskumných iniciatív „Ma’no“ (Bližšie: https://ia-centr.ru/), v ostatnom výskume viac ako 80 % respondentov bude voliť (presne – podporí vo voľbe) súčasného prezidenta.

Okrem toho, že Uzbekistan sa prebral zo spánku a pohol dopredu, stále platí, že politickú opozíciu bola zlikvidoval ešte nebohý I. Karimov a za pár rokov pri novom prezidentovi sa zatiaľ jej renesancia nekonala.

Príčinou tohto stavu ani ne je nechcenie, no v politickom priestore Uzbekistanu jednoducho absentujú zvyky a kultúra politického súboja. A čo je hlavné, je absencia a deficit politických lídrov, ktorí by vytesnili a nahradili politických podnikateľov.

Politická kultúra Uzbekistanu je zatiaľ stále vo formáte, ako ju kreoval a zanechal I. Karimov – prezident rozhoduje o všetkom a ísť do prehratého súboja s ním sa akosi nikomu nebude chcieť. Navyše, ak politická konkurencia voči súčasnému prezidentovi je reálne veľmi slabá.

Posledná poznámka – aby sme nezabudli. Nominovať Š. Mirzijojeva bude, tak ako v roku 2016 Hnutie podnikateľov – Liberálno-demokratická strana Uzbekistanu (UzLiDeP).

V čase dopísania týchto riadkov počítadlo na „Saylov 2021“ ukazovalo, že do volieb je 83 dní, 13 hodín, 13 minút a 27 sekúnd.

Takže potom sa na to pozrieme, či bol náš odhad správny a kto bude (staro)nový prezident. Predsa by to len mali byť voľby.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)