Nová ústava

Nakoniec (a čestne), aj na stránkach Slova sme sa Turkménsku podrobnejšie venovali naposledy v materiáli (24. augusta 2020) Septembrová Ústava Turkmenistanu[1].

Vtedy sme analyzovali zmeny v Ústave Turkmenistanu v roku 2020.

Inak Ústava Turkmenistanu bola, po ukončení existencie Sovietskeho zväzu, prijatá v roku 1992 a následne niekoľkokrát zásadne zmenená – v rokoch 1995, 1999, 2003, 2006, 2008, 2016 a 2017. Pričom zmena v roku 2017 bola asi najviac kontroverzná, ale tá ostatná v roku 2020 otvorila v Turkménsku dvere k ľahkej uzurpácii moci (klanom či skôr predstaviteľom klanu) v rámci stredoázijskej historicko-politickej logiky a formy spoločenského správania v Turkmenistane.

Z druhej strany bulvárne mediálne poschodie si rado Turkménsko vyberá vzhľadom na jeho skutočné špecifické – špecifiká ako odstrašujúci subjekt. Je tomu skutočne tak?

No, Turkménsko si naozaj po tom, ako ukončil existenciu Sovietsky zväz v roku 1991, vybralo osobitný model, ktorý nie je kompatibilný s ostatnými krajinami Strednej Ázie (Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Uzbekistan).

Nová Ústava Turkmenistanu (2020)[2] zjednodušuje prezidentovi správu moci a čo je nóvum (čl.10), umožňuje súkromné podnikanie – ale bez odkazov na reguláciu pomocou doplňujúcich zákonov. Dokument jasne svedčí o charaktere režimu, ale aj o pragmatickosti jej prezidenta.

Nezabúdajme, že Turkménsko je krajina bohatá na zemný plyn[3], že sa trochu posunula Ústavou 2020 od totalitného ideálu, ale plne zakotvila v kategórii autoritárskych režimov založených na vodcovskom princípe.

Dlhá cesta

To dokumentuje, resp. potvrdzuje aj fakt nedávneho (apríl 2021) zvolenia prezidenta Turkmenistanu Gurbanguly Berdymuchamedova za predsedu Chalk Maslachaty ().[4]

Ide o jednu z komôr (hornú) Milli Gengešu (), turkménskeho parlamentu a asi nikoho neprekvapí, že aj keď jeho kandidatúra nebola vopred ohlásená, bol zvolený jednohlasne.

Do ústavnej zmeny v roku 2020 v Turkménsku fungoval jednokomorový parlament Medžilis () a súbežne fungovala Národná rada (Chalk Malslachata), ktorej funkcie neboli vymedzené a fungovala viac ad hoc.

V rámci Ústavy Turkmenistanu (2020) došlo k parlamentnej reforme a Chalk Maslachaty sa stala novou a de facto hornou komorou turkménskeho parlamentu – Milli Gengešu.

Tá má celkom 56 (+1 predseda) menovaných členov. Z celkového počtu je 48 menovaných piatimi velajátmi (krajmi) a hlavným mestom Ašchabad.

Zvyšok (8 členov) menuje priamo prezident. V apríli 2021 takto, tesne pred svojím zvolením za predsedu Chalk Maslachaty, prezident G. Berdymuchamedov menoval za svojich „malsachistov“: K. Babeva, G. Azaeva, B. Orzmammedova, D. Gulanovu, S. Gajypova, M. Chalnazarova a Č. Babanijazova. Všetko ľudí, ktorí pracovali v aparáte prezidenta Turkménska alebo veľmi blízko prezidenta.[5]

Pikantné na situácii je, že v súlade s článkom 73 Ústavy Turkmenistanu, prezident nemôže (taxatívne – ) byť členom, alebo poslancom Milli Gengešu Turkmenistanu.

Ďalej aj článok 87 tiež priamo zakazuje členom Chalk Maslachaty súbežne zastávať post aj v kabinete ministrov krajiny. A prezident je – v súlade s Ústavou Turkmenistanu – predsedom kabinetu ministrov.

Kvadratúru kruhu uzatvára fakt, že v prípade, ak by prezident nebol spôsobilý (z rôznych dôvodov) vykonávať svoju prezidentskú funkciu, automaticky ho nahradí predseda Chalk Maslachaty. A jej predsedom je dnes práve prezident.

Nezdá sa vám to? No a vidíte – všetko sa môže. Tak ako napr. na Slovensku. Plagiátor(i) síce nesmie, ale ako vidno môže či skôr všetci môžu, najmä keď je vhodne naskladaný Ústavný súd. Alebo rekorytizáciu bez ostychu nazvať rekonštrukciou vlády či kolaps vzdelávania pod vedením SaSkárskeho „ministra“(fuj), ako reformu.

Potom však nie je možné vyčítať Ašchabadu, keď prezident G. Berdymuchamedov vo svojom prejave pred zvolením povedal: „... nová Ústava Turkmenistanu je rozhodným krokom k demokratizácii našej krajiny. Som pevne presvedčený že Milli Gengeš (Národná rada) Turkmenistanu sa zmenil na zastupiteľský orgán, ktorý zjednocuje náš národ a nasmeruje ho vysokým cieľom...“[6], no a niečo iné sa deje v politickej realite Turkménska.

Mráz z politiky na Slovensku začína byť mrazivejší než ten ašchabadský.

Inak začiatkom mája Turkménsko, na základe rozhodnutia prezidenta, poslalo humanitárnu pomoc do Indie vzhľadom aktuálnu situáciu s koronavírusom v tejto krajine.

(autor je vysokoškolský učitel)

Poznámky:
[1] ZDE
[2] Text nové ústavy ZDE
[3] Více ZDE
[4] ZDE
[5] ZDE
[6] ZDE
[7] ZDE

(zdroj ZDE, převzato se souhlasem autora)