Na východe Slovenska, v Michalovciach, existovala za prvej republiky krčma “U Býka“. Gazdovia sa tam zastavili so svojimi koňmi na vozoch. A často sa stávalo, že gazda poriadne „unavený“, vyšiel z krčmy aj s fľaškou šampanského a napájal aj svoje kone: Kedz gazda napity, ta muši byc aj jeho kuň. Vtedy bol kôň priateľ človeka, po kolektivizácii to bol už Zetor.

Čo chce kôň?

Nemeckí politici aj dnes pokladajú koňa za priateľa človeka, čo je chvályhodné, ale na druhej strane keď uvalili sankcie na Rusko, tak ich uvalili aj na kone. Konkrétne na kone Ramzama Kadyrova, šéfa Čečenska. Samozrejme aj na neho, ale hlavne na jeho prekrásne kone – „Zazu“ a „Rýchly finiš“ a odmietli im vyplatiť ceny za prvé miesta na pretekoch skokoch.

Keď už uvalili sankcie aj na kone, tak nás jednoducho všetkých pokladajú za kone, ktoré sú síce priateľom homo sapiens, ale nemajú dar reči, iba erdžia. Keď nás zbavia aj daru reči, budeme iba erdžať

"Zazu“ získal prvé miesto na pretekoch v Baden-Badene 30. augusta tohto roka. Vyhral 5 tisíc eur a ďalších 2000 eur vyhral 5. oktobra v Dusseldorfe. Po dlhých debatách v parlamente a medzi prezidentom Nemecka a spolkovou kancelárkou (je známe, že tá má fóbiu zo psov - tiež priateľov človeka) zbavili kone  toho, čo si zaslúžili svojimi kopytami – a ešte im aj zatrhli cestovať na preteky. V Berlíne to odôvodnili tým, že kôň je priateľom človeka a spadá pod sankcie, ktoré sú uvalené na majiteľa, čo znamená, že kôň je rovnako zodpovedný  ako človek. A tak napríklad prekrásny skokan „ Zazu“ je vinný aj za Afganistan, aj za Sýriu a aj za Ukrajinu, o čom samozrejme nevie, lebo je kôň. A chce len ovos, chce skákať, žiť v mieri a prinášať radosť ľudom.

ATO a NATO

Čečenský šéf Ramzam Kadyrov má okolo 100 koní, všetko žrebcov-skokanov. V roku 2013 jeden z jeho žrebcov zarobil v Dubai 200 tisíc dolárov, potom jeho kone získali v Singapure ceny v sume 3 milióny dolárov. Ročne vynakladá na svoje kone sumu asi 24 miliónov rubľov. Diskriminácia koní Ramzama Kadyrova je už tradičnou, americká vláda v roku 2011 zakázala jeho žrebcovi skokanovi zúčastniť sa na pretekoch v Kentucky a v New Yorku.

Našťastie sankciami ešte nemožno kone utratiť, teda nechať ich zastreliť, ako sme na to zvyknutý z westernov. Prezident Nemecka, kancelárka aj Bundestag debatujú o koňoch, priateľoch človeka, ale  menej alebo takmer nie o rovnako nevinných ľuďoch, mužoch, ženách a deťoch, ktoré v tisíckach zomierajú na Ukrajine v nezmyselnom konflikte obyvateľov jedného štátu, pod etiketou ATO (antiteroristická operácia). Ukrajinskej nelegitímnej vláde sa podarilo urobiť husársky kúsok, keď k ATO pridáme „N“  dostaneme nadnárodnú antiteroristickú operáciu (NATO) a tak vlastne veci postavila z hlavy na nohy.  O nevinných obetiach sa nikde nehovorí, štátnici slabomyseľnej európskej Ríše sa sústreďujú len na to, či bude plyn, teda či im bude teplo pre ich zadné časti tela  a masové hroby či obete tragického konfliktu sú im ukradnuté.

Farizejstvo je aj v tom, že tento konflikt podporujú, prijímajú a stískajú ruky prezidentovi Ukrajiny, hlavnému veliteľovi ozbrojených síl, ktorý povedal, že za jedného ukrajinského vojaka musí padnúť stovka povstalcov na Donbase, čo je rovnaké, ako keď v roku 1944 Nemci na Slovensku za jedného mŕtveho fašistu vypálili celú dedinu. Porošenkovcov, ktorí sa svojimi výrokmi a činmi nijako nelíšia od tých v roku l944 na Slovensku, dnes nazývame bojovníkmi za európske hodnoty a neprekáža nám nacistická svastika a ani fakľové pochody, pálenie kníh či rúcanie pamätníkov.

Húni na malých koníkoch

Nečudujme sa, keď už uvalili sankcie aj na kone, tak nás jednoducho všetkých pokladajú za kone, ktoré sú síce priateľom homo sapiens, ale nemajú dar reči, iba erdžia. Keď nás zbavia aj daru reči, budeme iba erdžať. Budeme ako tie nevinné koníky.

Keď zomrel imperátor Ríma Fedosij I., ktorý bol posledným čo vládol zjednotenému Rímu, rozdelil ríšu na dve polovice, západnú a východnú. To bol začiatok konca Rímskej Ríše, potom prišiel Attila, náčelník Húnov, ktorý dokonal zánik Rímskej Ríše. Bojovníci náčelníka Húnov boli známi tým, že takmer nezosadli z koní, jedli na nich, spali na nich, aj biologické potreby robili v sedle. Medzi týmito bojovníkmi a koňmi bol skutočne zvláštny vzťah.

Fenomén koní je zdá sa dnes pre nemeckých politikov príťažlivý, zrejme aj z historických hľadísk. Možno aj preto tak nečakane zavítala na Slovensko kancelárka Nemecka Angela Merkelová. Vo V4 sa totiž začali objavovať svojrázne tendencie, ako to zvykol vravieť slovenský politik Ján Slota, „tí Húni na malých koníkoch“. U našich južných susedov sa totiž rysuje nový Attila, ktorý sa otvorene postavil proti EÚ, dokonca na Ukrajine v Zakarpatsku otvára druhý front (zjednotením tam žijúcich Maďarov a Rusínov pod egidou Svetového kongresu Maďarov a Svetového kongresu Rusínov) a odmieta liberalizmus ako taký.

O čom se nehovorí

A tak sa „teta Angela“ prišla presvedčiť na Slovensko, či náhodou spolu s novodobým Attilom nechcú tiahnuť na Bruselský Rím aj slovenskí junáci s valaškami, lebo však armády tu už niet. Po stretnutí s prezidentom Andrejom Kiskom z prezidentského paláca zaznelo : „Zhodli sme sa, že v kľúčových témach musí EÚ hovoriť jednotným hlasom“.  Preložené z diplomatickej reči to znamená, že, nejaké pochybnosti tu naozaj boli. Prezident SR spolkovú kancelárku, ako zaznelo v správach, „ubezpečil, že Slovensko stojí na strane našich partnerov s podporuje všetky kroky Európskej únie pri podpore a pomoci Ukrajine“.

O koňoch sa počas návštevy nehovorilo. Ale ani o ľudoch.

A tak novodobý Attila u našich južných susedov zostal sám (ak pravda nevyjde Blanícky rytier z tieňa), už má na krku sankcie, zatiaľ sa však nevzťahujú na  krásne žrebce na maďarskej puste.

Treba pripomenúť, že Attila zomrel počas svadobnej noci, keď ho manželka zaškrabla pod nosom a vykrvácal (choroba nezrážanlivosť krvi). Skvostný obraz  tejto udalosti od maďarského maliara a veľmi cenný za socializmu visel v krčme Rožňavských kúpeľov, kde chlapi hádzali doň nožíky i poldecáky. Potom ktosi rozumný odtiaľ obraz dostal, a po zreštaurovaní ho môžete dnes uvidieť v Baníckom múzeu v Rožňave.

Publikováno se souhlasem vydavatele.