Jaké tedy problémy mají Věci veřejné na mysli? U našeho východního souseda církev po restituci čelila námitkám, že na restituovaném majetku špatně hospodaří. Podívali jsme se tedy na Slovensko, co se tam o tom psalo.

Michal Ondrejka v čtrnáctideníku Kultura, vycházejícím na Slovensku, k tématu napsal: Cirkvi sa vytýka, že s vráteným majetkom zle hospodári. Podstata hospodárenia je daná zákonom o reštitúcii. Dňom prevzatia nehnuteľnosti vstupuje cirkev do práv a povinností toho, kto má nehnuteľnosť v užívaní. Značí to, že nemôže voľne nakladať s vráteným majetkom vo väčšine prípadov devastovaným. Tak cirkev je povinná u bytov, nebytových priestorov, ktoré slúžili na poskytovanie zdravotných, sociálnych, školských a kultúrnych potrieb vrátane telovýchovných na prvé tri roky uzavrieť zmluvu o výpožičke, čo v praxi značí ponechať užívateľovi nehnuteľnosť zadarmo. Po troch rokoch má povinnosť uzavrieť zmluvu o nájme na ďalších päť rokov, samozrejme nie za ceny trhové ale ceny stanovené vyhláškami.

Slovenské církevní restituce uzákonili v roce 1994

Zákon je účinný od 1. 1. 1994. Prvé dohody o vydaní sú z rokov 1995-1996 a 1997. Z toho vyplýva, že reštitúcie priniesli len nepatrný ekonomický efekt. Naopak, cirkev ich prebrala devastované, mnoho ráz nepoužívateľné a musela ich zachraňovať pred samozničením, opravami a rekonštrukciami. Celkove na reštitúciu domového majetku doplácala.

Ani tvrdenia odporcov o oslobodení vrátených majetkov od daní nie je pravdivá. Reštituované nehnuteľnosti sú oslobodené jedine od dane z prevodu a prechodu nehnuteľnosti, nie však od daní zo stavieb a pozemkov.

Podobne je to aj s poľnohospodárskym majetkom. Cirkev sama nehospodári. Nehnuteľnosti poľné, lesné a pastvinné dáva do nájmu odborným právnickým osobám: Poľnohospodárskym podnikom, Lesom SR, š.p. a to za veľmi nízke ceny. Je všeobecne známy stav v poľnohospodárskych podnikoch. Nájomné buď neplatia vôbec alebo vo výške 500-1500 Sk za jeden hektár!

Média prý útočila bez znalosti kontextu

Ako vidno, ide o frontálny útok proti cirkvám, najmä katolíckej. Na podnecovanie nízkych pudov stačí nemysliacim občanom predhodiť na obrazovke neúplnú informáciu, alebo informáciu neoverenú, prípadne vytrhnutú z kontextu a bez záveru réžie. Záver si má urobiť sám divák, absolútne neznalý problému. Je len zrejme, že jeho záver je pudový. Dosiahol sa efekt verejného média: čo tá cirkev len chce! Je to smutné. Cirkev sa bráni pokiaľ môže. Jej stanovisko verejné médiá neprijímajú. Cirkev má silu 84 % občanov, ale 16 % po februárovej garnitúry ovláda elektronické médiá a mediálny trh.

Tu vyslovené názory na novelizáciu reštitučného zákona nemusia korešpondovať so zámermi predstavených v cirkvi. Sú to názory množstva veriacich, ktorým ide o to, aby pred zákonom sme boli všetci rovní a ak raz príde k odluke cirkvi od štátu, mala cirkev z čoho žiť.