„Gorila sa netýka iba politikov. Je to problém slovenskej spoločnosti. Neverím, že protesty proti Gorile zmenia slovenskú spoločnosť,“ řekl Gál a dodal k paralele současným protestních akcí na Slovensku s Listopadem 1989: „November bol spočiatku, slovo spočiatku podčiarkujem štyrikrát, rýdza, pozitívna emócia. Vo vzduchu sa vznášalo niečo ako láska, solidarita, súdržnosť, aj keď to netrvalo dlho. Ale Gorila nie je rýdza, pozitívna emócia. Badať odlíšenie sa od establishmentu, averziu proti ľuďom, ktorí nie sú ako ja. Cítim snahu o rozdelenie spoločnosti na my a oni.“

Nevěřím na kategorie národ, lid a masa

Na otázku, z čeho má strach, odpověděl: „Vo svojich 67 rokoch a so svojimi životnými skúsenosťami neverím na také kategórie, ako je ľud, národ, masa a dav. Za týmito všeobjímajúcimi kategóriami sa skrývajú individuálne, skupinové záujmy ľudí vrátane rozličných hajzlov, ktorí tieto slová používajú iba ako výťah k moci a  profitu. Obávam sa, že vzopätie sa emócií bude zneužité. Mám obavy aj z toho, že voľný priestor dostanú hlasy, s ktorými nemôžem v žiadnom prípade súhlasiť. Sú to hlasy, ktoré zaznievajú s resentimentmi na socializmus, nejakú beztriednu spoločnosť, averziami proti kapitalizmu a podobne.“

Bojím se o budoucnost Slovenska

Další otázka byla o tom, co si Fedor Gál myslí o politických názorech jedné z hlavních organizátorek, Lucie Gallové (psali jsme ZDE), která tvrdí, že vládnout má lid, ústava že vznikne na internetu a lidi, kteří obsadí politické a vedoucí funkce, by bylo nejlepčí losovat: „Bojím sa o budúcnosť krajiny, kde šibnuté, naivné a amatérske vízie budú realizované. Všetky utópie, ktoré mali byť realizované, sa premenili na nefungujúce spoločnosti. Kedysi aj komunizmus bola utópia, z ktorej sa vykľulo zlo. Je absolútna katastrofa, keď si niekto predstavuje budúcnosť tak, že vygumuje všetko, čo bolo a načrtne nejaký iluzívny obraz toho, čo má byť. Desím sa toho. Vízie o beztriednej a spravodlivej spoločnosti sú kraviny, pokiaľ nie sú zakotvené do reálnych podmienok každodenného života. Ale nechcem zbavovať ilúzií mladých ľudí, ktorí z úprimného srdca protestujú.“