Po tom, čo syn Serdar Gurbangulievič nahradil na poste prezidenta Turkménska svojho otca Gurbanguly Berdymuchamedova, jeho prvá zahraničná cesta viedla do Saudskej Arábie a druhá do Moskvy. Bolo to 10. júla 2022. Potom vyrazil do Iránu, do Uzbekistanu a Kazachstanu…, až. Až sezónu zahraničnopolitických aktivít prezidenta Turkménska v roku 2023 (6. januára 2023) začal svojou prvou štátnou návštevou Pekingu, kde ho o.i. prijal  najvyšší predstaviteľ Číny Si Ťin-pching[1], na pozvanie ktorého sa návšteva realizovala.

Strategické partnerstvo

V ten deň čínske ústredné denníky publikovali programovú stať S. Berdymuchamedova so symbolickým názvom Základ strategického partnerstva, v ktorej sa hovorí o perspektívach turkménsko-čínskych vzťahov.[2] Na druhej strane, čínsky hostiteľ akcentoval potrebu urýchlenia tempa rozvoja spolupráce Číny a Turkménska vo veľkých energetických projektoch (plyn, energetické technológie…) Lenže Si Ťin-pching hovoril aj o spolupráci špeciálnych služieb, silových zložiek orgánov činných v trestnom konaní a o spoločnom boji proti tretím silám zla (terorizmus, separatizmus, extrémizmus).

S. Berdymuchamedov so svojím čínskym partnerom recipročne hovoril o potrebe rozšírenia spolupráce v tzv. mäkkej sfére – vzdelávaní, kultúre, zdravotníctve… Taktiež o rozšírení spolupráce v rámci (teraz menej mediálne frekventovaného) globálno-strategického projektu Jeden pás – jedna cesta a znovuzrodení Hodvábnej cesty.

Navyše, akosi bonusovo, S. Berdymuchamedov akcentoval, že Turkménsko „tvrdo“ podporuje ochranu teritoriálnej celistvosti Číny a že Turkménsko má „…s Čínou totožné a zhodujúce sa názory na široký okruh medzinárodných otázok globálneho a regionálneho  charakteru… (vrátane krízy na Ukrajine).“

Spoločné dokumenty

Na záver návštevy lídri Turkménska a Číny podpísali štandardné spoločné vyhlásenie, v ktorom, ako sme už naznačili, akcentovali nielen politické, ale najmä ekonomické vzťahy a vzťahy v sfére nadstavby. Boli prítomní aj pri podpisovaní niekoľkých dvojstranných dokumentov.

Pri tomto hodnotení nemôžeme nespomenúť, že v septembri 2013 bola prijatá Spoločná deklarácia o zahájení strategického partnerstva Čína-Turkménsko,[3] ktorej desaťročnicu si Ašchabad a Peking tohto roku pripomenú.

Z množiny celkom 27dvojstranných dokumentov, ktoré podpísali členovia delegácií pri účasti G. Berdymuchamedova a Si Ťin-pchinga, medzi rozhodujúce patria:
– Memorandum o spolupráci medzi MZV Turkménska a MZV Číny na roky 2023-2024;
– Protokol o zmenách a doplneniach Dohody medzi vládou Turkménska a Číny o vytvorení čínsko-turkménskeho výboru pre spoluprácu z 29. augusta 2008;
– Memorandum o vzájomnom pochopení pri investičnej spolupráci v oblasti digitálnej ekonomiky medzi vládou Turkménska a Číny;
– Memorandum o vzájomnom pochopení pri investičnej spolupráci v oblasti zeleného rozvoja medzi vládou Turkménska a Číny;
– Memorandum o vzájomnom pochopení medzi vládou Turkménska a Číny v politickej podpore medzinárodných iniciatív Znovuzrodenie veľkej Hodvábnej cesty a Jeden pás – jedna cesta;
– Plán spolupráce v oblasti kultúry medzi MK Turkménska a MK a turizmu Číny na roky 2023-2026;
– Memorandum o vzájomnom pochopení medzi štátnym koncernom Türkmengaz a Čínskou štátnou plynárenskou korporáciou v plynárenskej oblasti;
– Memorandum o vzájomnom pochopení medzi Medzinárodnou univerzitou ropy a plynu J. Kakajeva (Turkménsko) a Čínskou štátnou energetickou korporáciou v energetickej spolupráci.

Ostatné dokumenty (na roky 2023 – 2027) sa týkajú bilaterálnej spolupráce v oblasti športu, kultúry, v mediálnej a spravodajskej oblasti, zdravotníctve, ako aj spolupráce štátnych tlačových agentúr.

Ako „čítať“ návštevu?

Ak sa pozrieme na tému vzájomnej spolupráce Pekingu a Ašchabadu, najdôležitejšia je energetická sféra, konkrétnejšie plynárenská oblasť, ktorá (či sa to niekomu páči, alebo nie) bude do budúcnosti determinovať stabilitu a rozsah ich bilaterálnych vzťahov. Nezabúdajme, že od roku 2009 je funkčný prvý transázijský  plynovod Turkménsko – Čína. Ten sa stal nielen symbolom, ale aj de facto súčasťou obnovujúcej sa novej Hodvábnej cesty a určil rámec strategickej budúcnosti bilaterálnych vzťahov Turkménska a Číny. Ašchabad je totiž zatiaľ najväčším dodávateľom zemného plynu vnútrokontinentálnou sieťou plynovodov do Číny a Ašchabad a ani Peking na tom zatiaľ nič nemienia meniť.

Politika a ekonomika nepokrývajú celý vejár spolupráce Turkménska a Číny, ale patria medzi nosné a rozhodujúce a zrejme sa stanú kostrou rekonfigurácie budúcich vzťahov v Strednej Ázii, kde bude Čína spolu s Ruskom zohrávať konvexnú úlohu.

Možno, že táto januárová návšteva prezidenta z „nepodstatného“ Turkménska v Číne znamená aj dynamizáciu stability a ekonomickej integrácie určitej časti Eurázie, zatiaľ čo v inej časti Eurázie sa namiesto progresu venujú – v mene „podstatnej“ Ukrajiny – vlastnému ochudobňovaniu na oltár atlantického mamonu.

Lenže rýchlovlak na báze maglev na nikoho nebude čakať. A pozerať sa na červené koncové svetlá odchádzajúceho vlaku – to nie je progresívna budúcnosť!

Autor je vysokoškolský učiteľ

[1] Podrobnejšie info pozri ZDE
[2] Text pozri ZDE
[3] Text pozri ZDE

Publikováno se souhlasem autora.