Okrem odstrihnutia ekonomického pozadia exprezidenta Nursultana Abiševiča Nazarbajeva od politického vplyvu v krajine (napr. eliminácia jeho dcéry s manželom) ide aj, alebo predovšetkým, o zmeny symbolov.

Búranie starých… a budovanie nových?

To, že sa zrodil návrh na prinavrátenie mena hlavnému mestu na Astanu, z terajšieho Nur-Sultan, sme spomínali v našom ostatnom texte.[1] Problém opätovnej zmeny názvu hlavného mesta má niekoľko polôh, ktoré sa do kazachstanskej spoločnosti môžu vrátiť:

Po prvé – zdôvodnenie, že je potrebné vrátiť sa k názvu Astana, lebo občania sa nezžili s novým názvom…, má niekoľko „no“.

To prvé no – väčšina sa doteraz nezžila s tým, že Almaty (Alma-Ata) prišla o status hlavného mesta (aj preto tá hrubá januárová nenávisť voči N. Nazarbajevovi v tomto meste).

Druhé no, je – že väčšina tých, ktorí sa narodili v Akmolinsku, sa museli zmieriť so zmenou, ktorú presadili súdruhovia N. S. Chruščov (ten narobil v Sovietskom zväze väčšie zlo než J. V. Stalin) a D. A. Kunajev na Celinograd, potom na kazachizovaný názov Akmola a potom na nazarbajevizovanú Astanu a potom… A teraz pozor! Na základe návrhu vtedajšej ústavnej osoby č. 2 – dnešného prezidenta Kazachstanu Kasyma-Žomarta Tokajeva, došlo k zmene na Nur-Sultan.

?akže bude zaujímavé sledovať, ako sa s týmto momentom vysporiada samotný K. Ž. Tokajev – ako človek a ako politik (momentálne prezident).

Podporí návrh (poprie sám seba),  nepodporí, pôjde proti tomu, čo si myslí suverén. Sofiina voľba – lenže politika, ako obyčajne, vyhráva nad morálkou a pevným charakterom! Slovensko dnešných dní je toho učebnicovým príkladom.

Procesy sú v pohybe, ľady sa pohli

Lenže, ako hovoril nebohý prvý, jediný a posledný prezident Sovietskeho zväzu (aj vtedajšieho Gruzínska, Moldavska, Estónska, Lotyšska s jeho fašistickými strelcami, aj dnes banderizovanej Ukrajiny…, aj zdefraudovaného Moldavska, alebo ťažko skúšaného Kirgizska, chudobného Tadžikistanu…) M. S. Gorbačov: Ľady sa prelomili, súdruhovia! Proces sa začal!

Apropos, v jeho prípade (máme na mysli jeho skon) nikto na Slovensku, aj keď by si to zaslúžil viac, nesťahoval vlajky na pol žrde a neporušoval zákon č. 63/1993, kde sa v § 8, čl. 10 uvádza: „…pri štátnom smútku sa štátna vlajka spúšťa do pol žrde…“  Nie na základe personálneho rozhodnutia kohokoľvek. 

Inak, kto, prečo a ako vyhlasuje štátny smútok na Slovensku, rieši § 9 tohto zákona.[2] A všetka ostatná činnosť je činnosť mimo zákona, mimozákonná a protizákonná.

Podozrivý december

Ak sa pozrieme na prehľad štátnych sviatkov a dní voľna, tak Kazachstan má v roku 2022 naplánovaných (a už čiastočne zrealizovaných) desať takýchto udalostí: 1.-2. januára – Nový rok, 8. júna – MDŽ, 21.-23. marca  – Navruz, 1. mája – sviatok jednoty národu Kazachstanu, 7. mája – Deň obrancu vlasti, 9. mája – Deň víťazstva, 6. júla – Deň hlavného mesta, 30. augusta – Deň Ústavy Kazachstanu, 1. decembra – Deň prvého prezidenta Kazachstanu a 16.-17. decembra – Deň nezávislosti.[3]

Práve prvý december sa v rámci konceptu denazarbajevizácie krajiny stáva predmetom politických rozhodnutí. Poslanci dolnej komory (Mažilisu) parlamentu Kazachstanu prijali totiž 7. septembra 2022 rozhodnutie, že z uvedeného zoznamu štátnych sviatkov by mal byť vyčiarknutý Deň prvého prezidenta Kazachstanu (bol zriadený v roku 2011 a od počiatku bol v spoločnosti vnímaný ako prejav kultu N. Nazarbajeva).

Podobne ako na Slovensku,  rozhodnutie o likvidácii sviatku prijali poslanci nie férovo zoči-voči téme, ale ako prívesok v rámci prijímaného zákona o zmenách a doplneniach niektorých zákonov Kazachstanu o otázkach kinematografie a kultúry.[4]

Po tomto schválení v Mažilise sa zmene bude venovať Senát parlamentu Kazachstanu a po jeho schválení hornou komorou bude predložený na podpis prezidentovi. Opäť. Na podpis dnešnému prezidentovi, ktorý tento sviatok v minulostnej politickej praxi nielen podporoval, ale aj realizoval.

Politika, ako umenie nemožného. Alebo si možno len pripomenúť slová ruského filozofa V. S. Solovjeva: „…dohoda so svedomím nikdy nezostane bez dôsledkov…“ [5]

Nielen denazarbajevizácia…

Lenže Kazachstan sa nevenuje len denazarbajevizácii.

Neveríte? Tak podľa štatistických informácii Eurázijskej ekonomickej únie, sa v prvom polroku 2022 (v porovnaní s rokom 2021) zvýšila nominálna mzda v Kazachstane na úroveň 124,1 %. Presnejšie na 298.572,- tenge (631,-$). Inak v rámci EEÚ je napr. v Kirgizsku táto mzda 23.939,- somov (300,-$). V Ruskej federácii to je 61.961,- rubľov (1.000,-$).

Ako vravel iný sovietsky vodca – J. V. Andropov: „…je možné ľuďom odobrať slobodu, len spočiatku im treba dať klobásu…“[6] Ako keby žil na Slovensku v septembri 2022.

Autor je vysokoškolský učiteľ.

Publikováno se souhlasem autora.

[1] Kazachstan – náš vzor! – Noveslovo
[2] Bližšie pozri: Zákon č. 63/1993 Z. z.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní (v znení č. r1/c55/1993 Z. z., 240/1994 Z. z., 273/1996 Z. z., 515/2003 Z. z., 277/2006 Z. z., 335/2007 Z. z., 659/2007 Z. z., 445/2008 Z. z., 200/2010 Z. z., 400/2015 Z. z., 126/2019 Z. z., 136/2019 Z. z.), 63/1993 Z. z. Zákon o štátnych symboloch SR a ich používaní | Aktuálne znenie (zakonypreludi.sk)
[3] Podrobnejšie pozri: egov.kz
[4] Pozri: zakon.kz
[5] chitalnya.ru
[6] Zdroj: https://ru.citaty.net/avtory/iurii-vladimirovich-andropov/