USA sa prvý raz od konca studenej vojny stretli s tým, že štát, na ktorý zamerali svoje bezohľadné úsilie zmeniť jeho režim, sa rozhodol napriek ťažkostiam tvrdo brániť a mal aj vonkajšiu podporu. Nešlo len o Irán.
V sýrskej kríze aktívne vystupovala aj Ruská federácia. Sýria zostala jediným štátom, ktorý s ňou na Blízkom východe udržiaval priateľské vzťahy. Podporovala ju v tom aj ČĽR. Západné médiá zrejme aj preto venovali len okrajovú pozornosť tomu, ako sa hodnotila sýrska kríza a možnosti jej riešenia na summite BRICS v meste Goa 15. – 16. októbra 2016.
Rozhodovanie Damasku ovplyvnilo aj to, čo sa stalo v Líbyi od februára 2011 a ako sa v marci 2011 potlačili nepokoje v Bahrajne (kde „zhodou okolností“ sídli štáb 5. flotily vojenského námorníctva USA) intervenciou cudzích vojsk, pri ktorej tiekla i krv. Dalo sa totiž predpokladať, že sily podporované zo zahraničia (USA a ich spojenci) sa nezastavia pred ničím. Odpor proti stále najsilnejšiemu štátu vo svete nezostáva bez následkov
A tak USA uplatnili dvojaký meter. Medzi silami, ktoré sa vzbúrili proti vláde, boli totiž veľmi rôznorodé subjekty, vrátane bojovníkov teroristického zamerania. Použilo sa zase delenie na „dobrých“ a „zlých“, známe už z Afganistanu v osemdesiatych a na Kosove v deväťdesiatych rokoch.
Potom ako zosilnel Islamský štát aj za prispenia toho, že na jeho stranu utiekli mnohí „dobrí bojovníci“ vycvičení a vyzbrojení Západom, Washington sa rozhodol predsa len zakročiť i na území Sýrie, ako to má vo zvyku – bombardovaním. A bez akejkoľvek koordinácie so „zlou“ vládou v Damasku.
Situáciu zmenilo rozhodnutie RF nasadiť v Sýrii od konca septembra 2015 svoje vzdušno-kozmické sily, stalo sa tak na požiadanie sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada. Pozícia vzbúrencov proti vláde sa následne zhoršila a ruské ozbrojené sily prispeli k oslabeniu Islamského štátu.
K 12. septembru sa uzavrelo už druhé prímerie v Sýrii – ale len medzi vládou a „umiernenou“ opozíciou. Už pred jeho prijatím sa na Západe ozývali kuvičie hlasy, že aj tak nebude fungovať. Vzápätí sa z ťažko pochopiteľných dôvodov (možno len preto, že prímerie sa dosiahlo najmä vďaka úsiliu ruskej diplomacie) objavili prekážky, ktoré krízu zhoršili. Veľmi nejasným až podozrivým sa v tomto kontexte javí bombardovanie pozícií sýrskych ozbrojených síl neďaleko mesta Dajr az-Zaur západným letectvom (17. september 2016).
Rozpútalo sa však aj akoby nové kolo informačnej vojny, ktoré sprevádza sýrsku krízu v západných politicko-mediálnych kruhoch. Spája sa najmä s absurdným obvinením Ruska z útoku na humanitný konvoj 22. septembra a s kritikou postupu vlády podporovanej ruským letectvom v Aleppe. Séria informačných útokov na ruské aktivity v Sýrii vyústila až do obáv, že tam vznikne konfrontácia medzi ozbrojenými silami (letectvom) USA a RF. Udalosti v Aleppe viedli francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda k „nápadu“ obviniť Rusko z vojnových zločinov. Francúzsko sa ocitá už „nebezpečne blízko“ prezidentských volieb (apríl – máj 2017) a je otázne, či si takto pán prezident naozaj polepší pošramotenú a upadajúcu prestíž. Oknem toho sa začalo hovoriť o ďalšom zostrení sankcií, v čom zase vyniká Angela Merkelová, ktorú takisto čakajú voľby, ale zrejme až v septembri budúceho roka. Vladimir Putin odpovedal v tejto atmosfére na otázku novinára, či Rusko nechystá zmäkčenie sankcií zavedených po opatreniach Západu jasne a stručne: „Dáme im figu (borovú)."
Riešenie sýrskej krízy komplikujú aj prezidentské voľby v USA, ktoré budú o necelé dva týždne. USA sa zapojili do irackej operácie proti Islamskému štátu v Mosule, čo možno uvítať (úspech v akcii Iračanom zaželal aj V. Putin). V pozadí tejto angažovanosti však mnoho expertov vidí zámerné načasovanie – aby sa úspešne skončila tesne pred konaním volieb v USA a prispela tak k víťazstvu Hillary Clintonovej, ktoré si súčasný establišment USA zbožne želá. A tak sa len posilňuje zlý dojem, že USA potrebujú, aby ich svet pokladal za jediného „mierotvorcu“ v kríze, a ruské návrhy, kroky a opatrenia, tobôž s potenciálom riešiť ju, im pritom prekážajú.
(Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave.)
(Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 35 – 36/2016)
Vyšlo na Vasevec.cz. Publikováno se souhlasem vydavatele. Publikováno v rámci spolupráce se slovenským levicovým portálem Nové slovo.
Přidejte si PL do svých oblíbených zdrojů na Google Zprávy. Děkujeme.
autor: PV